Hlava mi ide prasknúť a nemôžem spať,
nechcem už toľko zlých správ mať..
Bojím sa každého ďalšieho rána,
keď pomyslím na všetkých tých,
ktorým sa dnes otvorí nebeská brána.
Desí ma pohľad na pripravené lôžka.
Zostaňme doma a nosme svoje rúška.
Percentá, počty a grafy dosahujú pohromu
nikto z nás nechce predsa chytiť coronu.
Radšej z vlastného gauča sledovať telku
ako s ventilom pozerať do plafónu
Na koho ta smola padne
Ja, ty alebo on
Kto ďalší bude zajtra z kola von?
Vlani o takomto čase
som napísala do statusu
jar = raj na zemi.
A kde sme, kde sme dnes, všetci my?
Slučka sťahuje už srdce Európy
vírus sa množí a množí.
Stihne nás túto jar trest boží?
Za lesy-pralesy, ozónovú dieru ,plasty na pláži.
Za to, že doteraz sme to mali v paži?
Nie, trest nie, iba test,
ak prejde táto pliaga, táto pohroma
či ovládne svet nová pandémia s názvom pokora?
Či
uvalíme karanténu na závisť a zisky?
Či
konečne pochopíme, že jeme z jednej misky?
Či
budeme žiť v súlade s prírodou?
Či
dokážeme
triediť odpad,
nekupovať blbosti,
šetriť vodou?
Aby sme ďalšiu jar,
vnímali ako raj
ako dar od Boha
I.R.
