Niečím, čím spravia človeku svet svetom. Aby tu bolo pre čo byť, pre tú druhú dušu žiť. Moja duša je šťastná ked vidí inú, tú ktorú si vybrala ako svoju druhú polovičku bez ktorej by nemohla žiť.Bez ktorej by nebola dušou , len opustenou a prázdnou nulou. Duša sa vie rdovať, duša sa vie smiať! Je neustále podrobovaná skúškam ktoré oa zvládne, ale ja ako človek ju nedotiahnem do správneho konca. Ona mi hovorí:"urob to,urob ono!"No neurobím to. Pýtam sa duše prečo ju nepočúvam. Prečo ťa duša mám, no stále si k tebe neviem nájsť niekedy cestu. Duša ale e čo robí, ona vie,čo má urobiť. Ona je mojou dušou iba s jej druhou,s priaznenou dušou. Tú ktorú berie už ako za svoju. Ako keby jej jestvovanie visel len na nej. Je jej hlboko vrytá do vnútra kde je najzranitelnejšia,ale kde je tolko miesta pre ňu.Snažím sa hovoriť o mojej duši ktorá je roztržitá,navonok niekedy hlúpa,no vo vnútri stále múdra.Možno zlé vyjadrenie,možno hlúpa veta,ale ak by som aj celý článok o duši vymazal,vedel by som ho nahradiť jedinou vetou:Potrebujem kúsok z tvojej duše, aby tá moja nezostala smutná, a bez duše...
