Ako ekonómovia šíria mor

Čierny mor

10. marca roku 1349, v čase kulminácie epidémie neslávneho čierneho moru, spojili svoje sily vládne vedecké a akademické kruhy, aby našli plán ako zachrániť ľudstvo. Ako pravdepodobne viete, mor sa šíril z oblastí Stredomoria cez väčšinu Európy a za predchádzajúce 3 roky zabil milióny ľudí. Ľudia sa snažili všemožne objaviť zdroj moru.... nebeské prekliatie, dar imigrantov alebo dôsledok korenín v jedle. Avšak bolo ťažké tento zdroj objaviť, pretože vždy, keď sa konala konferencia, tak usporiadateľské miesto bolo zasiahnuté morom alebo ho priniesli návštevníci.

6 mesiacov predtým sa zdalo, že nárast chorobnosti sa zastavil. To dodalo šancu zozbierať najväčšie mozgy danej doby, aby zistili pôvod tejto choroby. A dostali sa celkom blízko. Kolektívna múdrosť vlád a akademikov označila za zdroj čierneho moru blchy (čo bolo absolútne správne). Začalo sa tak šíriť povedomie, že na zastavenie moru treba vykynožiť blchy. Najviac bĺch mali psy a začal tak masaker psov.

Podobne ako to dopadlo aj s inými vládno-akademickými myšlienkami, táto idea sa netrafila svojim účinkom a mala neželané neočakávané následky. Príčinou boli blchy, to bolo v poriadku, avšak nie psie, ale blchy potkanie. A práve v 14. storočí boli psy tým najúčinnejším spôsobom znižovania populácie potkanov. Preto elimináciou psov vlády neúmyselne umožnili výrazný nárast populácie potkanov a čoskoro sa objavili nové obete moru a ten sa začal prudko rozširovať. O 3 roky neskôr, keď morová epidémia skončila, moru podľahol každý tretí človek.

Záver

UBS článok uzatvára s tým, že hoci vlády a akademici tvrdo pracujú na riešení súčasnej krízy, ich riešenie zďaleka nemusí byť tým najefektívnejším a možno často naopak kontraproduktívnym riešením.

Ja by som si dovolil zájsť ešte oveľa ďalej. Bibliológia a medicína sú exaktné vedy. Pri nich je jednoznačné určiť, ktoré príčiny spôsobujú aké následky. Medicína sa vyvíja a vie sa učiť na predchádzajúcich chybách. Ekonómia ako sociálna veda je však iného rangu. Ekonomika je živým systémom, ktorý tvoria miliardy samostatných a samostatne zmýšľajúcich jednotiek. Predpokladať ako sa zachová jedinec je omnoho ťažšie ako predpokladať ako sa zachová fyzikálna častica. Nehovoriac o spoločnosti, čo je súhrnom často iracionálne rozmýšľajúcich bytostí.

Moderná ekonómia dospela veľmi ďaleko. Bohužiaľ dospela ďaleko iba v tvorbe ekonomických modelov založených na nereálnych podmienkach. Dovolím si tvrdiť, že väčšina nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu bola ocenená za sofistikovanú, avšak absolútne nepoužiteľnú teóriu. Aplikácia teórie zjednodušujúcej realitu alebo založenej na nesprávnych premisách môže spôsobiť absolútnu katastrofu. Jej implementácia v praxi znamená, že spontánny trhový systém, ktorý funguje na vzájomnom konsenze miliónov účastníkov trhu sa začne rúcať. A iba zbesilé novátorstvo vo forme kvantitatívneho uvoľňovania a inej manipulácie trhu dokáže nakrátko systém stabilizovať.

Momentálne obľúbený hon na hedge-fondy a špekulantov mi pripomína hon na psov z konca 14-teho storočia. Správanie špekulantov je barometrom zdravia ekonomiky, oni nie sú tí, ktorí spôsobili obrovské nesplatiteľné deficity. Oni sú tí, ktorí chcú na klamstvách vlád a vytváraní trhových absurdít profitovať. Tak ako by to mal robiť každý z nás. Zabitím špekulantov zabijeme trhy; vieme aké malo zabitie psov následky pre ľudí 14. storočia. Túto chybu by sme nemali zopakovať...

Prestaňme preto veriť ekonomickým teóriám, ktoré nefungujú. Ekonómovia sú výborní v rekapitulácií udalostí, nie však v ich predvídaní. Vráťme sa naspäť k ekonomike, ktorá je založená na skutočných hodnotách a skutočnom bohatstve. Vráťme sa k skutočnému sedliackemu rozumu a počúvajme, čo nám hovorí...