Oľutujeme prijatie eura?

V prvom rade má problém eurozóna. Všetko sa začalo porušením maastrichtských kritérií, ktoré stanovovali strop na zadlžovanie štátov. Keď sa raz porušia pravidlá, len ťažko sa k nim dá opäť vrátiť. Pred pár rokmi to boli Nemci a Francúzi, keď porušili veľkosťou svojho deficitu verejných financií maastrichtskú zmluvu. U nich sa jednalo o desatiny percenta, avšak krajiny, ktoré ich nasledovali porušili zmluvu mnohonásobne viac. Rozpočtová disciplína sa stratila. Brána do pekla sa pootvorila.

Rast dlhu krajín začal akcelerovať s tým, ako sa pri kríze začali dostávať do problémov komerčné banky. Štát bol v mnohých prípadoch nútený im finančne pomôcť a prebrať mnohé straty z neobozretného podnikania bánk na seba. Európske štáty sa ešte viac zadlžili. Slovensko však našťastie má relatívne zdravý bankový sektor a nepotrebovalo banky zachraňovať. Avšak jeho „sociálna solidarita“ toto vykompenzovala a dobehla zadlženie západných krajín.

Bohužiaľ, takmer všetky moderné krajiny žijú na dlhu a bez ďalšieho zadlžovania sa by nedokázali fungovať. Keď sa ale presiahne únosná výška tohto dlhu, tak sa investori začnú obávať o svoje peniaze a prestanú takémuto štátu požičiavať. Toto sa stalo Grécku a môže sa to stať aj ostatným krajinám Európy. Čo je však horšie, tak za dlhy týchto krajín sa rozhodli platiť a potom ručiť naši politici a to našimi peniazmi.

Pritom sa však porušil ďalší základný princíp fungovania Európskej únie – žiadna krajina nemôže pomôcť krajine inej. Preto sa napríklad v Nemecku objavili podania na ústavný súd ohľadom neústavnosti pôžičiek Grécku. Pretože Nemci vedia, a mali by sme aj my, že tieto peniaze nám Grécko nikdy nevráti. Bolo by smiešne si myslieť, že krajine, ktorá má problém splácať svoj dlh, pomôže viac dlhu. Prečo teda Európa požičiava Grécku?

Kvôli strachu a kvôli vlastným problémom. Pôžička Grécku nebola o pomoci obyvateľom Peloponézu, ale o záchrane nemeckých a francúzskych bánk. Totižto veľká časť 300-miliardového gréckeho dlhu je vlastnená nemeckými a francúzskymi bankami, ktoré by krachom Grécka prišli o desiatky miliárd eur. V súčasnej situácií, kedy fungujú na hrane existencie, by to mohol byť jeden z posledných klincov do ich truhly. Slovensko sa opäť len z diaľky pozerá a ticho platí zahraničným bankárom.

Avšak to nie je všetko. Európski politici začínajú panikáriť. Euro sa za posledné týždne pod ťarchou svojich problémov v južných krajinách a ich bankách začalo výrazne prepadať. Situácia sa tak zhoršila, že Európska centrálna banka (ECB) musela pristúpiť k bezprecedentným krokom. Bohužiaľ opäť k horšiemu. Za pár dní zahodili svoju celú svoju kredibilitu, ktorá bola postavená na boji proti inflácií, a začala robiť všetko preto, aby situáciu stabilizovala, avšak na úkor našej budúcnosti. ECB začala z trhu skupovať dlhopisy krajín južnej Európy a tým dala šancu, aby všetky banky, ktoré majú tieto dlhopisy nakúpené, ich dokázali veľmi výhodne predať. Komerčným bankám, tak zabezpečila zisk. Avšak je tu jeden háčik – toto tlačenie peňazí vedie k inflácií. Brána do pekla sa otvorila dokorán.

Z toho bludného kruhu sa takmer nedá uniknúť. ECB totižto vie, že keby prestala tlačiť peniaze, tak sa ekonomická kríza zhorší. Množstvo bánk skrachuje a celá ekonomika sa dostane do obrovskej depresie. Tlačenie peňazí z dlhodobého hľadiska znamená vysokú infláciu, tá však nateraz bezprostredne nehrozí. Je kríza a ceny klesajú a tak to bude nejakú dobu ešte pokračovať. Opäť ale v konečnom dôsledku bude trpieť Slovensko za problémy ostatných krajín eurozóny.

Nie je vôbec prekvapením, že česká koruna výraznejšie posilnila po nedávnych voľbách, keď sa k moci dostali strany, ktoré svoju politiku zakladajú na tradičných konzervatívnych hodnotách. Hlavným motívom je skoncovať s bezbrehým zadlžovaním sa štátu. Zdá sa, že Česi výrazne získali zo svojho euroskeptizimu a faktu, že s prijatím eura dlho otáľali. Čo z toho plynie pre nás? Ak európska politika nespraví obrat od porušovania svojich základných pravidiel, tak prijatie eura môžeme už čoskoro oľutovať.