Rozpadne a eurozóna?

Nedôvera voči Grécku sa prejavila najmä vo výpredaji gréckych dlhopisov a následnému výpredaju eura. Euro od decembra stratilo voči doláru až 10% svojej hodnoty a investori tvrdia, že to nie je zďaleka koniec. Špekulanti pri správach o probléme Grécka predali rekordné hodnoty eura a tlačia tak jednotnú menu stále nižšie. Najväčší investori začali vyhlasovať, že krach Grécka je nevyhnutnosťou euro skolabuje a tí najväčší skeptici hovoria, že eurozóna sa rozpadne. Hrozí nám to?

Argumentov, ktoré podporujú túto teóriu je dosť. Grécko totižto nahromadilo také dlhy, že ich skutočne nemusí byť schopné splácať. Kapacita gréckej ekonomiky nie je vysoká a stále žitie na dlh (deficit rozpočtu pre rok 2009 bol nad 12%) naznačujú, že dlh sa bude naďalej zvyšovať. Ak trh prestane veriť Grécku, tak výpredaj dlhopisov tejto krajiny spôsobí rast úrokových sadzieb, ktoré zvyšujú splátky na dlh a opäť zadlžujú ekonomiku, čím vznikne obrovská dlhová špirála. Tá vždy v histórií skončila krachom. Grécku preto objektívne hrozí štátny krach.

Krach jednej krajiny by nemusel byť problém, avšak eurozóna ako celok v podstate nedodržiava pakt stability, a to problém je. Ani jedna krajina eurozóny nemala minulý a ani nebude mať tento rok vládny deficit pod 3% hrubého domáceho produktu. Rovnako dlh väčšiny krajín je vyšší ako 60% a v niektorých je situácia iba o málo niečo lepšia ako v Grécku. Hrozí tak, že v prípade krachu Grécka by sa útok investorov na dôveryhodnosť krajín mohol rozšíriť aj na podobné krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Taliansko alebo Írsko. To by de facto znamenalo kolaps eurozóny, do ktorej sme len nedávno vstúpili.

Krajiny vedomé tejto možnosti však s najväčšou pravdepodobnosťou spravia všetko, čo je v ich moci, aby takejto situácií zabránili. Vedia totižto, že eurozóna poskytuje výhodu pre všetkých. Silným krajinám ako je Nemecko, Francúzsko, či Benelux umožňuje expandovať cez silnejúci export do menej rozvinutých krajín. Naopak, menej rozvinuté krajiny získali obrovskú výhodu nízkych úrokových sadzieb, ktoré krajiny platia za svoje dlhy (napríklad Grécke sadzby klesli z 18% pod 3%). Rozpad eurozóny by tak bol ekonomickou pohromou.

Zachránenie Grécka úverom neprichádza do úvahy, lebo nič nerieši. Sú iba dve skutočné možnosti – okamžité úsporné opatrenia krajiny s tvrdými sociálnymi následkami s možnosťou politickej nestability, alebo vyčlenenie Grécka z eurozóny. Tento druhý scenár by bol mementom pre všetky krajiny, že opíjanie sa dlhom raz skončí a vytriezvenie bude bolestné. Najmä pre Slovensko a jeho slabú vnútornú ekonomiku by malo byť Grécko dobrým príkladom ako dokážu politici prehajdákať potenciálne výhody eurozóny a krajinu zadlžiť do bodu, z ktorého už nemusí byť pomoci.