Účel svätí prostriedky

Začnem banalitou. Aj keď denne toho najazdím iba málo, za posledné 2 mesiace som bol trikrát zastavený policajnou hliadkou a to bez akéhokoľvek zjavného porušenia dopravných predpisov. V každom z prípadov sa našiel nejaký minimálny dôvod na pokutu. A určite nie som sám - naši policajti dostali rozpočty, ktoré musia naplniť nezávisle od toho, či počet dopravných priestupkov rastie alebo klesá. Jednoducho z niečoho musia žiť - účel svätí prostriedky.

Ono bolo pomerne jednoduché živiť rozbujnený štát v časoch keď ekonomika rástla 10% tempom. Avšak s krízou prišli nižšie daňové príjmy a výdavky sa naopak zvýšili. Štát má problém. A tento problém sa dá riešiť iba na úkor tých jediných, ktorí štát živia – spotrebiteľov. Pohľad politika je tak jednoznačný – zabezpečiť príjmy štátu za akúkoľvek cenu. Je jedno, že z každého eura, ktoré štát na daniach vyberie, až 50 centov minie na seba a iba zvyšných 50 centov rozdá späť do ekonomiky. Je jedno, že rastúce dane ničia ekonomiku, máme predsa dlh, ktorý nám „darovali“ naši politici. Jednoducho za dlh sa musia platiť úroky – účel svätí prostriedky.

Na politikov, ktorí si až doteraz beztrestne kupovali hlasy voličov zadlžovaním štátu, došiel mráz. Počas krízy je totižto ťarcha dlhu oveľa väčšia ako počas rastu, keďže jeho splácanie je stále ťažšie a ťažšie. O tom by mohli hovoriť Gréci, ktorí už schopnosť splácať svoj dlh takmer stratili. Avšak našťastie sú tu solidárni Európania, ktorí im pomôžu. Však im dáme pôžičku takmer 400 miliónov eur a nakoniec na nej možno aj zarobíme. Predsa nie je zlá myšlienka platiť Grékom dôchodky aj napriek tomu, že sú 4-krát vyššie ako tie naše. Jednoducho solidarita je správna vec – účel svätí prostriedky.

Osobne však nemám pochybnosti o tom, že Grécko skrachuje. Našou pôžičkou však bude ešte dýchať pár mesiacov. Prečo sme mu však vlastne požičiavali, keď chladná kalkulácia hovorí o tom, že takmer o všetky peniaze prídeme? Len mimochodom - Grécko bolo v krachu väčšinu z posledných 200 rokov. Súvisí to nejako s tým, že na krachu Grécka by prerobili najmä veľké nemecké a francúzske banky? Nie sme náhodou len obeťou väčšej politiky, ktorá sa v EÚ hrá a pravé meno našej „solidarity“ je „naivita“? Alebo je to ešte horšie a už dopredu sme odsúdení na splácanie našich dlhov, ktoré na naše meno niekto vyrobil len preto, aby sme ešte na nejaký čas udržali systém fungovať? Jednoducho sme obetní baránkovia - účel svätí prostriedky. 

Avšak nie sme bezmocní – jediný čas, kedy môžeme aspoň málo zmeniť sa blíži. A je len na nás, či budeme voliť politikov, pre ktorých účel svätí prostriedky alebo tých, ktorí považujú presadzovanie principiálnych riešení za svoju povinnosť. V hre je pre nás až príliš veľa...