Čína sa rozhodla zničiť Japonsko

Mohli by sme sa domnievať, že globalizácia so sebou okrem ekonomickej výhody priniesla aj priateľské vzťahy medzi krajinami. Bola by to však mylná domnienka. Súčasne vojny centrálnych bánk naznačujú, že domáca politika je vždy prioritná. A práve momentálna kríza môže opäť prebudiť k životu dlhodobo spiace nevraživosti medzi krajinami. Do oči bijúcim príkladom je vzťah Číny a Japonska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)


Nedávno Čína predbehla Japonsko a stala sa druhou najväčšou ekonomikou sveta. Krajina červeného draka neustále rastie, no s Japonskom to ide dlhodobo dolu kopcom. Stále je však najväčším ekonomickým konkurentom Číny. V súčasnej situácií ma Čína viac než dosť pohnútok potlačiť Japonsko na ceste do priepasti a získať celý jeho biznis v Ázií, ako aj inde na svete. Má silu a bohatstvo. Už to chce iba dobrú stratégiu. A zdá sa, že ju našla...

Vzťahy medzi Japonskom a Čínou nikdy neboli dobré. Incident, kedy Čína zatkla 4 japonských občanov z podozrenia zo špionáže, bol nasledovaný zatknutím čínskeho kapitána v blízkosti ostrovov Diaoyu v polovici septembra. Tieto neobývané ostrovy vo Východočínskom mori sú dlhodobo epicentrom sporov medzi Čínou, Japonskom a Taiwanom. Obsahujú totižto veľké zásoby ropy a zemného plynu a každá krajina by ich rada získala pre seba.

Incident s čínskym kapitánom, ktorého plavidlo malo naraziť do dvoch japonských hliadkových člnov, sa stal zhodou okolností blízko výročia druhej sino-japonskej vojny, ktorá začala 18. septembra 1931. Táto vojna medzi Čínou a Japonskom bola najväčšou vojnou v Ázií, keď si vyžiadala životy minimálne 20 miliónov Číňanov. Skončila až kapituláciou Japonska v roku 1945, no vzťahy medzi krajinami sa odvtedy zlepšujú iba veľmi pomaly.

Skutočné vojny sa v súčasnosti nevedú so zbraňou v ruke. Momentálna vojna má iba ekonomický charakter. Napriek tomu, že Japonsko je najzadlženejším štátom na svete, hodnota japonského jenu od začiatku krízy prudko posilnila, keď japonský jen získal voči hlavným svetovým menám až vyše 50%.

Japonsko je výrazne proexportná krajina, keď až 70% výroby vyváža. Pre takéhoto exportéra je každé posilnenie kurzu zničujúce. Práve to je dôvod, prečo centrálna banka krajiny začala intervenovať na devízovom trhu s cieľom oslabiť vlastnú menu. Jej pokus bol však zatiaľ neúspešný, keď ani nákupy 3 mld. dolárov za takmer 300 mld. jenov nepriniesol úspech. Vyvstáva tak otázka, že kto vlastne nakupuje japonskú menu v tak silnom objeme?

Odpoveď je jednoduchá, Čína. Za prvých 7 mesiacov tohto roku nakúpila Čína japonské dlhopisy v objeme zhruba $25 mld., k nákupu ktorých využíva svoje dolárové rezervy. Tým, že Čína kupuje japonské dlhopisy, tak posilňuje japonský jen a znižuje jeho exportný potenciál. Japonské tovary sú tak drahšie a menej konkurencieschopné. Japonské firmy dosahujú menšie zisky a postupne sa dostávajú do problémov a pri pokračujúcom silnom kurze svojich mien hrozí dokonca ich krach. Nikto preto nemá väčší záujem o silný jen ako Čína. To, že je táto stratégia cielená, ukazuje aj príklad vojny o vzácne kovy.

Medzi vzácne kovy zaraďujeme prvky ako terbium, dysprosium, túlium, lutécium, európium, cér a lantán. Tieto pre mnohých neznáme prvky sú korením života súčasnej hi-tech revolúcie. Objavujú sa v iPadoch, Blackberries, plasmových TV, vodných filtroch a laseroch. Každá Toyota Prius používa hŕstku vzácnych kovov. Cér sa používa v katalyzátoroch dieselových motorov. Terbium je kľúčom pre nízkoenergetické žiarovky. Neodým sa používa v harddiskoch, veterných turbínach a hybridných motoroch.

Vzácne kovy v podstate nie sú až tak vzácne, veľké zdroje existujú v Kanade, USA, Austrálií, Južnej Afrike, Rusku a najmä Grónsku, kde sa nachádza asi tretina známych rezerv. Čo však je vzácne, je nájsť ich v rozumných koncentráciách. Metalurgia je veľmi zložitá a častá prítomnosť rádioaktívneho tória komplikuje záležitosti. Extrakcia je kapitálovo náročná. To je aj dôvod, prečo sa až 99% svetovej produkcie týchto kovov vyrába v Číne.

Čína potichu získala totálnu kontrolu nad týmto trhom. Až jej oznámenie o znížení vývozu týchto kovov o 72% pre druhý polrok vyvolal na trhu silné ohlasy. Veľká väčšina tohto exportu smeruje do Japonska, ktoré pre svoje technológie tieto prvky nutne potrebuje. Zavedené kvóty tak najviac ovplyvnia krajinu vychádzajúceho slnka. Po incidente so zadržaním čínskeho rybára Japonskom Čína pristúpila ešte k tvrdšiemu kroku – zakázala nakladať túto cennú komoditu na japonské lode.

Čína tak vlastní 2 zbrane ťažkého kalibru – obrovské množstvo dolárových rezerv a monopol na produkciu vzácnych kovov. Obe z nich namierila na svojho dlhodobého rivala, ktorý už aj napriek tomu takmer dýcha z posledného. Zdá sa, že Čína vie veľmi dobre čo robí, a každý jej krok smeruje bližšie k svetovej dominancií.

Ronald Ižip

Ronald Ižip

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ekonóm, finančný analytik a trochu filozof.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu