Vidím v mysli malé detské topánky, ktoré sa hrabú lístím, detské ruky, ho vyhadzujú do vzduchu a po ceste nachádzajú krásne hnedé lesklé gaštany dobré na ježkov, malých zápalkových ježkov...:)
Stmieva sa skoro, babuším sa do deky a listujem obrázkové knižky plné vzdialených svetov kde stále hreje ohlušujúce teplo...
Všetko je viditeľné, odrazu sa letné tajomstvá odkrývajú a ja vidím na ne. Môžem kráčať po lese plnom lístia a konárov, starej trávy a zvyškov života z tohto roka...a ja teraz všetko vidím, žiadne listnaté kríky, a bujné koruny nebránia výhľadu na končeky stromov.
Nahota života, odhodené škrupule orechov, a milovník v očarení. Ticho lesa, a padajúci dážď lístia, prináša myšlienky, démonov, a túžbu po slobode.
Zavše rada skoro zaspím, unavená dobou, púšťam si pomalé pesničky a užívam si romantické konce.
Jeseň je čarodejnica, a svojimi kúzlami zaklína moje dni. Odrazu sa derie do popredia niekto dávno zabudnutý, letom odsunutý...moja duša.
Rozpráva mi príbehy o tých chvíľach keď som pre horúce slnko a nahú kožu nedokázala počuť. Hovorí mi že sa zobúdza, rozťahuje ruky, naťahuje sa do neba, doprava a doľava...do zeme aj do vnútra...
