Písmo:
A-
|
A+
A keď už dospejem,
keď už nebásnim v ťažkých kalibroch,
keď slová nelezú na páse samé do riadkov,
vtedy poviem si, že už nie som viac básnikom.
Stáva sami dospelosť príťažou,
keď sa moje srdce smeje ale úsmev ostáva kamenným,
kamenným náhrobkom detskej naivity.
Keď moja dospelá bledá ruka
držiac pero vyčiarkáva prázdne štvorce
pomyslím si, že isto sú to symboly
Možno známky nepohody, možno šialenstva
Ako tyky ruky, bodky, čiarky, kruhy, štvorce.
Nenastalo rozumové spojenie, máme v mozgu obsadené.
