Pamätám si ako mi ťa predstavoval Tomáš, môj najlepší priateľ zo Základnej školy,vtedy som mal 15 a ty myslím že 13. Povedal: Toto je Zuzka,moja sesternica. Nikdy na to nezabudnem a ani nechcem.
Pozri-teraz mi bude 19 a zmenilo sa len jedno-vzťah medzi tebou a mnou.Naše priateľstvo ja prehĺbilo v to najkrajšie aké len môže vôbec byť. Si mojou nádejou a ja tvojou,ty kreslíš,ja píšem. Sme jeden druhému oporou a verím že stále budeme. Hoci nás delí pár kilometrov viem že nieje sa čoho báť,viem že ťa nikdy nestratím. Môžu byť proti mne desiaty ba i celé tisíce,no viem že s tebou to vydržím,pretože keď počujem tvoj hlas,alebo čítam tvoje myšlienky večer na internete,srdce akoby začalo päť biť naplno a nechcelo prestať.Všetko zlé odchádza,keď ty prichádzaš.Ďakujem Suzie,ďakujem. Táto báseň je pre teba snáď sa ti bude páčiť,pre teba,volá sa Dcéra nebies,pretože ty si ako vyššia moc a ja som ako ten bojovník,ktorý bojuje každý jeden deň a večer prichádza domov unavený ale vie,že niekde ďaleko je niekto,kto na neho myslí a už len svojou vnútornou silou mi dodáva energiu.Ešte raz-ďakujem
Vo svete stratený,
Nieje o nás záujem,
Kdekoľvek neznámy,
Nikto si nespomenie.
Bojujeme a budeme,
Nemôžme sa vzdať,
Ak bude treba padneme,
Stačí len mier zachovať.
Naším cieľom je sloboda,
Nikdy sa jej nevzdáme,
len česť a sloboda,
za to aj zomrieme.
Dcéra nebies zostaň so mnou,
Neopusť nás-synov stratených,
Posledných verných rebelov,
Nenechaj padnúť do brán pekelných.
Daj nám dôvod žiť,
Pokiaľ žiješ budeme i my,
Pre slobodu dýchať i prežiť,
Sme tvoji naveky oddaný.
Hľadáme krajinu,
Hľadáme pokoj a mier,
Nádej ešte nestratenú,
Kľúče od nebeských dvier.
Jazdíme už dlho,
Všetko raz prebolí,
Boj za slobodu vyjde draho,
a to zato stojí.
Dcéra nebies daruj nám život,
Neopusť nás synov stratených,
Rebelov z temnôt,
Mladých a tak bláznivých.
Dcéra nebies odnes ma k výšinám,
A všetkých synov stratených,
Do nebies k našim rodinám,
Svojich rebelov posledných.
