Kym rorozvucia struny moje srdce,
kym zoderem aj posledne krpce,
dovtedy budem cloveku oporou,
prijmat vsetky veci s nadhladom a pokorou.
Kym sa budem divat na modre nebo,
nikdy nebudem nikym inym len sam sebou,
nikdy nebudem hanebit ziadny den,
budem bojovat za kazducky svoj sen.
Kym moja dusa bude hladit smutne tvare,
ci budu svieze mlade, vraskave ci'stare,
dovtedy budem silne na nohat stat,
budem viac lasku davat ako ju brat.
Kym vidim, ze je clovek stastny,
vtedy je pre mna den krasny.
Kym mozem druhemu slzy utierat,
vtedy mam tuzbu prenho umierat.
Kym smiem povedat "ja ta lubim",
nikdy nezabudnem nato slovo, co druhemu slubim,
to slovo plne lasky a nehy,
kvoli laske preplavam moria, prebrodim brehy.
Kym ma budes trapit, nebudem schopny lietat,
ked mi zviazes kridla, nebudem s laskou spievat,
tu melodiu srdca, ktora je tak krasna,
ten ton lasky znici hlupost' vlastna.
Kym smiem...vtedy som stastna,
kym smiem...vtedy je moja buducnost jasna.
Kym smiem...vtedy viem,
ze sa oplati zit pre kazdy den.
