Ľudia sú rôznorodí; rôzne prijímajú krásy života, rôzne sa vyrovnávajú s vonkajšími vplyvmi, rôzne sa pozerajú na seba, na druhých, rôzne milujú, dýchajú, plačú i smejú sa - no napriek tomu, že veľakrát nás privádzajú do zúfalstva svojimi činmi, prístupom, konaním – sú jedinečné, výnimočné bytosti, ktoré nás učia kráčať životom, ktoré nás učia padať a byť lepšími a silnejšími, dávajú nám priestor posúvať sa ďalej a pracovať na sebe ako na človeku, ktorý tu je a bude a ktorý by raz mal byť schopný reprezentovať tento svet ako čistý, morálny a ľudský. Je úžasné písať v tejto úvahe slovným spojením „jedinečné bytosti“, lebo takí naozaj sme. Každý máme niečo, čím môžeme obdarúvať svet, čím môžeme prispieť k jeho dokonalosti a harmónii. Sme výnimočné bytosti v tom, čo robíme a prinášame...sme slobodní, sme tvoriví, tak to nepotláčajme a pracujme na sebe!
Ani ja som neverila v to, aká som, čo dokážem, čo prinášam životu, kým jeden deň nepriletel ku mne anjel, ktorý mi ukázal smer života, ukázal mi niečo „božské“, niečo nepoznané, niečo úprimné – priateľov. Povedal mi jednu krásnu vetu, ktorá zmenila môj prístup voči sebe i ľuďom: „ Si anjelik, ktorého svet potrebuje, buď tým, čím máš byť, rozprestri krídla a leť za šťastím svojim i druhých; aj keď cesty nebudú rovné a bez prachu, ty ver v to, čo máš a dokážeš; dávaj a šír lásku medzi ľudí, prinášaj im radosť, utieraj im slzy, no nezabudni pritom i na seba – nauč sa premýšľať o sebe a prijímať a dávať veci s pokorou; vykroč do sveta ako človek, ktorý tu má poslanie, neponáhľaj sa však, lebo stará múdrosť hovorí, že prví budú poslednými a poslední zase prvými; miluj a dávaj.“ Dlho som nad tým premýšľala ako racionálne založená osoba s mimoriadne citlivou a chápavou dušou, dlho som rozmýšľala i nad tým, kde sa nabral zrazu pri mne anjelik, ktorý mi porozprával životný príbeh, môj životný príbeh, ktorý nemá byť sebecký, ale má šíriť lásku a radosť. Postupom času som prišla nato, že ten anjelik bol môj priateľ, ktorý mi prišiel do života a ktorý ma podržal, nasmeroval a naučil kopu vecí. Daroval mi svoje krídla, aby som vzlietla, daroval mi svoju dušu, aby som verila a daroval mi svoj čas, aby som to stihla...
Časom sa ukázalo, že tento anjel nebol jediný v mojom živote, ktorý ma naučil a podržal ma, keď mi jedno krídlo prestalo fungovať. Nebol jediný, ktorý vstúpil do môjho života, aby ma obohatil a dal mi možnosť spoznať i jeho iné stránky..nebol jediný, s ktorým som dopolnoci telefonovala, s ktorým som sa smiala i plakala, s ktorým som riešila nekonečné debaty, ktorého som ráno budila, keď som potrebovala radu, kopnutie, či pohladenie duše....do môjho života vstúpili úžasní priatelia, ktorým hovorím anjeli – ktorí mi ukázali rôzne stránky života, ktorí ma naučili, posunuli, ktorí boli a sú ku mne vždy úprimní a priami, s ktorými sa cítim v tomto „nebezpečnom“ svete bezpečne...nie sú pri mne, len keď sa smejem a bláznim, ale sú so mnou hlavne, keď mi je ťažko, potrebujem poradiť a usmerniť, sú pri mne stále, keď ich potrebujem a nesťažujú sa, že ich niečo bolí, alebo nemôžu, či nevládzu, aj v chorobe, či v starostiach, aj v smútku, stále sú tu a budú pri mne...
Hovorí sa, že nájsť ozajstného priateľa s pravými hodnotami je v tomto svete nemožné...nič nie je nemožné pokiaľ úprimne veríš....anjeli stále existujú a objavia sa vtedy, keď sa objaviť majú, sú pri tebe, keď majú byť, možno na týždeň, možno na rok, možno na celý život...treba ich vedieť prijať s pokorou, vážiť si ich a uvedomiť si, že sú to takí istí ľudia ako ty – výnimoční a jedineční, s ktorými kráčaš krok po kroku, deň čo deň...ďakujem vám anjelici, že vás mám a že mi ukazujete, aký rôznorodý a krásny je život; v mojom srdci máte navždy miesto...vydržte! J
