Niekedy končí tak, že vám zostane pachuť v ústach. A inokedy to dopadne tak, že ste vrhnutí do nevyriešiteľného paradoxu. Vtedy viete, že ste v patovej situácii.
Pamätám si na prvé zážitky s obeťami siekt. Vypátral som napríklad niekoho, kto bol významným svedkom o zločinoch v danej sekte – muža, ktorý bol týraný guruom. Potreboval som jeho svedectvo pre políciu a médiá, pretože ten guru je stále činný. Lenže ten človek nechcel mať s vyšetrovaním nič spoločné. Nechcel hovoriť s novinármi ani svedčiť pred súdom. Mal na to hneď niekoľko dôvodov.
Po prvé sa nechcel vracať k bolestivým spomienkam a traumám. Mal už vlastný život a novú rodinu, ktorá o jeho minulosti nevedela. Bol dokonca naštvaný, že sa mi ho podarilo vypátrať. Pre svoje mlčanie mal však aj sebecké dôvody – bol totiž prítomný vraždy jedného z členov. To som sa dozvedel o niečo neskôr od ďalšej osoby, ktorá si taktiež nepriala byť menovaná.
Prípad teraz nabral vážnosti. Vedel som o smrti človeka a týraní ďalších. Napriek tomu som s tým nič nemohol robiť. Žiadna z obetí nechcela svedčiť. Problémom však bolo, že vražda podlieha nahlasovacej povinnosti. Nemohol som tú informáciu len tak zahodiť a robiť, že o nej neviem. Keby som to ale odovzdal polícii ako trestné oznámenie, povedali by mi iba to, že obete odmietli svedčiť a prípad tým končí. Navyše by také trestné oznámenie proti mne mohla použiť samotná sekta a zažalovať ma za krivé obvinenie.
Ráno na pláž, popoludní na sopku. Tradičná „kúpacia“ destinácia vás ohromí aj niečím navyše
ZOZNAM ADVERTORIAL
Lenže ono je to niekedy ešte horšie. Viete o guruovi, ktorý manipuluje a sexuálne zneužíva ženy. Máte svedectvo niekoľkých obetí a viete, v ktorom dome k tomu dochádza. Obete sa ale boja. Vie, že by sa im spolupráca s políciou mohla vypomstiť. Sekta by rýchlo dopátrala, kto to svedectvo dal – polícia sa totiž pýta na také konkrétne veci a detaily, že je to z toho celkom jasné. Navyše s šikovným právnikom a trochou spolupráce na polícii sa mená obetí rovnako dozvedia.
Ten guru je navyše úplný magor. Má za sebou už niekoľko úmrtí a neštítil by sa ani vraždy žien, ktoré by proti nemu svedčili. Má na to ľudí. Navyše je pomerne mladý a silný, takže môže ženám ublížiť aj sám. Niekoľko ich dokonca väzní vo svojom dome. Ja viem, kde ten dom je, ale aj tak s tým nič nemôžem urobiť. Tie ženy to vedia tiež, ale nemôžu ohroziť seba a svoje deti, ktorým sa guru vyhráža zabitím.
Možno si hovoríte – ale to by predsa polícia niečo urobila! Nejako by zasiahla! Lenže to sa mýlite. Polícia nemôže skoro nič. Určite nezariadi svedkom, ktorým sa guru vyhráža smrťou, nejaké „utajené bývanie“ alebo „úkryt“. Určite im tiež cez noc nezariadi policajnú ochranu alebo zákaz priblíženia. Nie je to vina policajtov, ale policajného a súdneho systému. Prípad sa presúva z jedného oddelenia na druhé, zakaždým musíte inému človeku vysvetľovať komplexný systém danej sekty, občas sa prípad stratí vo „vyšších policajných poschodiach“, kde s vami už navyše nikto nekomunikuje, a budete radi, ak sa vôbec dozviete kontakt na policajta, čo to aktuálne rieši. V konečnom dôsledku sa ale nič nestane. Všetky procesy sú také pomalé, že guru môže svedkov zabiť alebo zmrzačiť, a nikto tomu nezabráni.
A to vôbec nehovorím o nebezpečenstve, ktoré hrozí mňa. O tom vám píšem v iných častiach blogu. Aj keď svoje vlastné prežitie odsunu na poslednú koľaj, aj tak musím v prvom rade ochraňovať tých, ktorí by odhalením nejakých informácií mohli prísť o život. Tým, že mlčíte a nechávate gurua týrať ďalšie ženy, ochraňujete zároveň iné ženy, ktoré už boli týrané. A tiež nevinné deti. A potom sa zrazu ocitnete v situácii, kde prepočítavate, koľko ľudí by asi tak mohlo umrieť, keď to zverejníte, a koľko by ich asi mohlo umrieť, keď to nezverejníte.
Je to vôbec humánne? Máte v takom prípade právo prehovoriť (a kvôli záchrane jednej skupiny ľudí ohroziť tú druhú)? Máte právo mlčať a nechať to byť? Alebo máte (morálnu a právnu) povinnosť prehovoriť a zastaviť to? A nakoniec skončíte tak, že máte povinnosť mlčať. A nechávate si tie škaredé tajomstvá pre seba. Mám ich v sebe veľa. Prípady, ktoré sú vážne, ale nemôžem s nimi nič robiť. Môžem len mlčať a vnútorne trpieť.
A - ak sa pošťastí - napísať o tom raz blog.
