Štyridsiaty žalm a studňa

skrehnutý, stiesnený a sám.

Čaká podivne kľudný,

lebo pozná štyridsiaty žalm.

Volajme ho stalagmit,

kto ho chce osloviť, pán Stagnát.

Ohluchla mu ozvena záchrany,

no začal spievať štyridsiaty žalm.

Pane, ráč ma zachrániť,

Bože môj, nemeškaj.

V tom sa studňa vodou plní, 

topí sa, čo nečakal.

Spomenul si však, že učený je vodou kráčať,

a tá ho zrazu pevne vytláča.

Nuž, hore sa!

Hľadať novú studňu,

s novou piesňou na perách.

V ruke svoj zvitok stále mať

a nezabúdať na štyridsiaty žalm.