Chute má každý samozrejme iné. Niekto je na Méďák, iný za 4 z 5 spojených Olympijských kruhov, a niekomu stačí aj Fabka, resp. nejaké to Sandero. Samozrejme, prvé tri spomenuté značky automobilov patria do kategórie, kde si nielen ich kúpu, ale aj servisné a bežné náklady môže dovoliť väčšinou buď peňaženka, kreditná karta, alebo pravidelná výplata v 4 ciferných číslach. Samozrejme, vravím o vozidlách echt nových. Použité si vie dovoliť aj človek s 3 ciframi na výplatnej páske.
Ale poďme k veci.
Automobilka BMW má hlavné sídlo v Nemeckom Mníchove. Závod, zaberajúci dosť podstatnú plochu rozľahlého mesta, lemovaný hlavným riaditeľstvom v tvare 4-Valca. Niečo architektonicky nádherné, vypínajúce sa neďaleko Olympiaturm, alias Olympijskej veže, postavenej na počesť Olympijských hier v roku 1972. Dizajn oboch „veží“ je môžem povedať jednoznačne nadčasový. A to duplom, ak si predstavím rok 1968, kedy bola otvorená Olympiaturm a v roku 1973 riaditeľstvo BMW. Darmo, kde sú peniaze (a demokracia), dá sa všetko. Ďalší dizajnový kúsok čaká hneď vedľa. BMW Welt, alias budova, kde sú vystavené rôzne novinky z dielne automobilky. A nielen to. Kúpou automobilky Rolls Royce pred časom nesmú chýbať vo Welte ani kúsky z nich. Hviezdne nebo v podaní LED diód vo vnútri RR, alebo dáždnik v tele karosérie po otvorení dverí sú také menšie, ale vychytané chuťovky. Avšak za krásnu cenu. Od 250 000 EUR. O pár metrov ďalej však nemôžu chýbať ani autá o dosť lacnejšie, a pritom tiež nie lacné - Mini, ako inak – patriace do rodiny BMW. Dokonca, v bežne nesprístupnenom vedľajšom areáli závodu BMW sa nachádzajú aj originál kúsky, ktoré sa predstavili pred kamerou. Ak Vám niečo vraví James Bond a jeho sivé Bavoro, alebo Mr. Bean a jeho povestné zelené Mini, asi viete, o čom hovorím. F1 a kúsky z histórie siahajúcej na začiatky 20 storočia ani nehovoriac. Len škoda, že sa tam človek bežne nedostane. No nevadí, možno niekedy.
A dostávame sa k výrobnému závodu. Rozľahlý závod, množstvo vstupných brán, veľký a pritom malý priestor. Prečo veľký? Zaberá logicky veľkú výrobnú plochu. A prečo malý? Množstvo nových výrobných technológií, robotov a liniek je obmedzené danými plochami závodu. Inžinieri si teda môžu lámať hlavu, ako nasadiť nové technológie a pritom ich vtesnať do existujúcich priestorov, ktoré sa bohužiaľ, častokrát zväčšiť už nedajú. Napriek miestami hustej sieti robotov a liniek však výroba fičí naplno. 24 hodín denne, po celý rok. Vyše 7000 zamestnancov výrobného závodu hovorí tiež za svoje.
Denne sa vyrobí len v tomto závode približne 950 vozidiel. Sú to rady 3, 4 a športové M4. Zvyšné modely sa vyrábajú v iných závodoch. Napr. model 7 v neďalekom Dingolfingu. Pre zaujímavosť, výrobný závod v Mníchove je jediný závod BMW , kde sú kompletizované okrem karosárskych dielov aj motory. Síce len benzínové, ale aj tak. Diesely sa vyrábajú v Rakúsku a ževraj aj v Anglicku.
Pri vstupe do závodu nás ako prvé čakajú 2 veľké ulice (Pressestraßen), kde sa formujú prvotné plechy na boky automobilu. Z čistého rovného plechu sa tu niekoľkými krokmi razom stávajú bočné diely pripravené na zvarenie s podvozkom. Formy v tejto časti sú vyrobené napr. len pre BMW. Pochopiteľné, keďže plechy použije len BMW. Podľa informácií je veľmi dôležitá údržba týchto foriem a zariadení. Nielen vzhľadom k financiám, ale aj pre kvalitu výliskov. Po vylisovaní sa dostávajú diely do inej časti, kde sa začnú roboticky zvárať. Programovateľné moderné roboty robia bez ľudského zásahu ako včeličky. Jediné, čo musí človek urobiť, je ich dobre naprogramovať a robiť ich údržbu. Roboty sú bežne vybavené rôznymi snímačmi a kamerami, keďže každý zvar a bod musí byť tam, kde má byť. Ak by sa predsa len náhodou nepodarilo niečo v procese, diely idú preč na opätovnú recykláciu a proces pre ne začne neskôr. Zvarené diely, ktoré podliehajú neustále kvalitatívnemu zisťovaniu sú pretavené do podoby skeletu. Skelet a teda inak povedané karoséria sa skladá z 3 fázovo zloženej ocele. Teda 2 fázy/vrstvy a 1 naviac pre bezpečnosť. Samozrejme, aj na stredové stĺpiky medzi vodičovými dverami a dverami spolucestujúcich vzadu. Pre bezpečnosť. Podľa výpočtov ževraj spevnenie v tejto časti karosérie prináša oveľa väčšiu možnosť prežitia pri náraze, keďže priestor okolo vodiča musí byť okrem nárazových zón vpredu zabezpečený aj v strede. Dokonca, na karosériu si pridávané aj špeciálne CRASH lepidlá, čo znamená, že pri náraze vozidla sa zlepené diely snažia neoddeliť, ale tzv. „ohnúť“. Zaujímavé. Takáto čiatočne vyrobená karoséria v procese pokračuje na záverečnú fázu zvárania, kedy sú všetky diely – aj bočné dokopy privarené a spojené na pevno, aby mala celá karoséria svoju konečnú podobu. Takto vyzváraná spojená karoséria je podrobená kvalitatívnym testom a putuje ďalej do lakovne. Apropo – kvalitatívne testy. Tie sú robené dá sa povedať po každej výrobnej fáze. Kvalita musí byť. Nadovšetko.
Z hotovej surovej karosérie sa ďalej odstránia všetky mastnoty a pozinkuje sa proti korózii. Nastáva fáza základného lakovania, kde sa karoséria zmení na olivovo zelenú vplyvom chemických reakcií. Karoséria je nabitá negatívne, lak na vodnej báze pozitívne. Spojenie je samozrejme dokonalé. Pre karosériu sú potom z vonkajšej strany určené 4 základné farby, pre vnútro karosérie a pod kapotu je ich k dispozícii ďalších 12. Dokopy ich však v konečnej podobe existuje až 150 – mnohé však na špeciálne objednávky. V základe sú vždy len niektoré odtiene, dostupné pre ten ktorý model v katalógu k danému vozidlu. Po pokrytí krycou farbou z vybraných odtieňov sa dáva podľa želania zákazníka aj lak – matný alebo lesklý.
Nalakované a presušené karosérie takto ďalej putujú buď do miestnosti, kde vo výške až 6 radov sú zoradené jedna vedľa druhej a čakajú, kedy na nich príde chvíľa montáže. Popravde, vyzerá to, akoby som do nemenovaného supermarketu šiel nakúpiť napr. prášky – jedno vedľa druhého a nad sebou. Ďalšia možnosť je, že niektoré idú priamo na montáž. Začnú sa montovať káble, ktoré majú v jednom vozidle až do 5 km, čo je úctyhodná dĺžka. Káblovanie je najrýchlejší proces, kde do 1 minúty musia byť namontované káble vo vozidle. Robí sa tu v tímoch, kde má každý svojho nadriadeného. Každý má určené, čo má kde urobiť. Ku káblom sa ďalej primontovávajú vonkajšie svetlá, palubovka, sedadlá, anténa a ďalšie veci. Takto vmontované vnútro a časť vonkajška smeruje na linku, kde sa zospodu primontuje do vozidla motor napevno. Všetko je pozaťahované a po kvalitatívnych testoch vozidlo ide ďalej. Pre ďalšiu zaujímavosť, autá, kde sa montujú vyššie spomenuté veci, sa na mašinách dokážu nakláňať až do 110 stupňov. Pre komfort zamestnancov a minimalizovanie rôznych nepríjemných pohybov, potrebných pri montáži komponentov. Bezpečnosť nadovšetko.
Nastáva fáza montáže diskov s pneu. A hotovo. Auto má svoju budúcu podobu. Takto „vyštafírované“ auto sa dostáva na linku, kde je prvýkrát napustený motorový olej a vozidlo je natankované. Následne sa prvýkrát naštartuje a na prístrojoch podrobí meraniu či už bŕzd, nastaveniu svetlometov, alebo ďalším detailom a testom, vrátane záverečných kvalitatívnych testov. Ak všetko dospeje do štádia – VYHOVUJE, je pripravené na odvoz k zákazníkovi.
Toľko v dosť dlhej krátkosti o zaujímavej prehliadke v jednom z najmodernejších závodov výroby automobilov na svete. Určite odporúčam absolvovať každému. Lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť – alebo čítať. Prehliadky sa v závode dajú dohodnúť (hlavne skupinové), avšak ak sa niekto rozhodne ju absolvovať, je dobré aj pár týždňov pre vypredanosť vopred.
Nanešťastie, v celom závode je zakázané zhotovovať akékoľvek obrazové záznamy. Fotky a spomienky si teda človek musí nechať keď tak len v hlave J. Toľko k Bavorám. Dizajn, povesť, výkon, luxusné komponenty a moderné technológie robia s jazdy radosť. Nie nadarmo má značka oficiálny slogan: Freude am fahren.
