Štúdium v zahraničí si každý rok vyskúša 20 percent slovenských vysokoškolákov a záujem oň rastie aj u stredoškolákov. Často však narážajú na problém - nedostatok informácií „z prvej ruky“.
Som prvák na Leiden University, kde študujem trojročný program International Relations and Organisations (IRO) a náš campus je v hlavnom meste Holandska, v Haagu.
Prečo si vybrať zahraničnú univerzitu?
Dôvodov je viacero. Najzásadnejším faktorom je kvalita vzdelávania. Vo všeobecnosti je v zahraničí na úplne inej úrovni než na Slovensku. Univerzity v zahraničí ponúkajú moderné vzdelávacie spôsoby, orientované na tímovú prácu, spoluprácu a na „problem based learning“, učenie poučiek naspamäť je zriedkavé.
V skratke, nezasekli sa v dvadsiatom storočí ako mnohé slovenské školy.
Zahraničné univerzity sú tiež vo všeobecnosti prestížnejšie. V odborných rebríčkoch sa aj najlepšie slovenské vysoké školy umiestňujú zväčša na konci prvej tisícky (ak vôbec). Vygúglite si napríklad QS Top Universities, Times Higher Education a Shanghai University Ranking. Prestíž ("cveng") vášho vzdelania hrá pritom často dôležitú úlohu pri neskoršom hľadaní zamestnávania.
Štúdium v anglickom jazyku vám otvorí bránu v podstate do celého sveta. Navyše, zahraničný titul v anglickom jazyku uznávajú v takmer všetkých krajinách sveta. Ľahšie si preto nájdete zamestnanie vo vytúženom sektore.
Z mojich skúseností ako aj zo skúseností mojich kamarátov vyplýva, že univerzity v zahraničí sú modernejšie než tie slovenské po technickej stránke, aj v myslení a prístupe učiteľov. Prednášajúci aj učitelia sú nielen autority, ale aj priatelia, na ktorých sa môžete kedykoľvek obrátiť, ak máte problém. Radi vám obetujú svoj čas a vysvetlia nejasnosti, poradia v osobnom raste. Berú vás ako rovnocenného.
Pri štúdiu v zahraničí spoznáte množstvo nových ľudí z rôznych krajín sveta. Spoznávanie nových kultúr pomáha nazrieť na problémy z inej perspektívy. Napríklad, klimatickú krízu inak vnímajú ľudia zo strednej Európy a inak ľudia z Egypta, Indonézie a Indie.
Štúdium a pobyt v zahraničí je obrovská skúsenosť aj z praktického hľadiska. Ak na nejaký čas vyjdete zo svojej komfortnej zóny a z „mamahotela“, získate niečo, čo sa vám v ďalšom živote a pri práci určite zíde.
V neposlednom rade, krajiny západnej Európy sú vo všeobecnosti tolerantnejšie a prívetivejšie k menšinám. Rasizmus, xenofóbia, homofóbia či transfóbia sa tam síce vyskytujú tiež, no v oveľa menšej miere ako na Slovensku. Ak sa aj menšina stretne s nejakou formou diskriminácie, prichádza otvorená podpora väčšiny, ktorá sa ich nebojí zastať. Ak aj do žiadnej menšiny nepatríte, je fajn žiť v krajine, ktorá nešikanuje svojich občanov.
Pozor na agentúry
Pri scrollovaní svojho feedu na Facebooku či Instagrame na mňa posledné mesiace bežne vyskakujú reklamy od Interstudy a iných agentúr, ktoré lákajú slovenských stredoškolákov na štúdium v zahraničí.
Ak premýšľate nad štúdiom v zahraničí, žiadne agentúry oslovovať nemusíte, prijímací proces nie je zložitý. Ale predovšetkým - agentúry zväčša nemajú podpísané zmluvy s poprednými univerzitami, dostanú vás iba na vysoké školy, ktoré sa v rebríčkoch umiestňujú buď veľmi nízko (často ešte nižšie ako tie slovenské), prípadne sa v nich nenachádzajú vôbec.
Okrem toho, niektoré vysoké školy, s ktorými majú agentúry podpísané zmluvy, majú štatút "applied sciences". Po skončení (zväčša) trojročného štúdia na tomto type škôl nemôžete pokračovať ďalej na magisterské štúdium, ale musíte si najprv dorobiť nadstavbu. Upozornia vás na to agentúry? Nie vždy.
Aby som však neznel čisto negatívne, výborný projekt, ktorý na Slovensku fičí, sa volá Unimak. Slovenskí vysokoškoláci, ktorí sa uchytili v zahraničí, prostredníctvom neho pomáhajú slovenským stredoškolákom s rozhodovaním, prihláškami a ďalšími vecami. Určite sa ich oplatí sledovať.
Prečo práve Holandsko?
Po Brexite sa pre slovenských študentov stalo najvyhľadávanejšou destináciou práve Holandsko. Nečudo, má kvalitné univerzity vysoko v rebríčkoch, nechýba mu medzinárodné prostredie a množstvo prestížnych programov je v anglickom jazyku.
Ďalším plusom je relatívna finančná dostupnosť. Ročné školné pre prvákov za školský rok 2021/22 bolo 542 eur - bola to polovica zvyčajnej sumy, ktorá bola znížená v súvislosti s covidovou pandémiou. V ďalších ročníkoch je školné vyššie - za bežných okolností 2168 eur.
Na porovnanie, vo Veľkej Británii bolo školné vysoké už pred brexitom (9 250 libier za rok), no po odchode krajiny z EÚ sa vyšplhalo na závratných viac než 20-tisíc libier. A napríklad v USA by ste zaplatili ešte násobne viac.
Školné, samozrejme, tvorí iba jednu časť celkových nákladov. Najviac študenti v Holandsku zaplatia za bývanie. Záleží podľa mesta a typu ubytovania (vlastná izba/zdieľaná izba alebo samostatný apartmán). Výška nájmu sa pohybuje od 450 do 900 eur za mesiac. Stále je to však menej než v UK alebo USA.
Prijímací proces v Holandsku je jednoduchý
A to doslova.
Všetko prebieha cez portál studielink.nl. Tam sa môžeš prihlásiť na štyri tebou zvolené programy. Môžu byť na štyroch rôznych školách, ale aj na tej istej.
Existujú dva typy programov - obyčajný a numerus fixus.
Programy numerus fixus sú vyhľadávanejšie, a preto majú vopred stanovenú kapacitu. Toto bol môj prípad. Hlásilo sa naň 1 500 ľudí, no brali iba šesťsto.
Tieto programy majú väčšinou o niečo komplikovanejší prijímací proces. Školy zvyknú od študentov vyžadovať motivačný list, prípadne sa musíte zúčastniť prijímačiek. Všetko závisí od konkrétnej školy a konkrétneho odboru - treba si preto najprv dobre preštudovať jeho webstránku a najmä kolónku „entry requirements“.
Deadline na programy numerus fixus je skorší, a to už 15. január. Na tie obyčajné sa môžete hlásiť väčšinou kedykoľvek až do prvého mája.
Či ťa vezmú, závisí do veľkej miery od tvojich známok. Požiadavkou univerzít je spravidla „transcript of grades“, čiže vysvedčenia z predošlých ročníkov. Väčšinou si od teba vypýtajú vysvedčenia z posledného roka alebo dvoch. Tieto známky sú pre nich zárukou, že ti rovnako (alebo veľmi podobne) dopadne aj maturita.
Ešte pred maturitou preto dostaneš takzvané podmienečné prijatie. Toho nepodmienečného, ktoré ti oficiálne zaručí miesto na univerzite, sa dočkáš až po maturite.
Väčšina programov od teba vyžaduje veľmi dobré známky, a preto sa posledný rok-dva na strednej škole oplatí naozaj zamakať. Jednotky a dvojky by ti na väčšinu programov mali stačiť.
Vráťme sa späť k samotnému procesu. Po vytvorení konta a prihlásení sa na konkrétne programy v studielinku musíte pár dní počkať, kým sa vám ozvú jednotlivé univerzity. Pošlú vám mail s prihlasovacími údajmi na ich vlastný univerzitný portál, kde si môžete začať postupne vypĺňať prihlášku.
Jej súčasťou býva CV v angličtine a vysvedčenia z predošlých rokov. Tie musia byť preložené do anglického jazyka a overené notárom. Pri niektorých programoch, na ktoré sa hlási viac ľudí, môžu žiadať aj motivačný list, či vyplnený formulár s konkrétnymi otázkami zameranými na motiváciu a mimoškolské aktivity.
Po odoslaní prihlášky dostaneš odpoveď buď do dvoch týždňov (ak tak spravíš dostatočne skoro - väčšinou do marca/apríla), alebo do štyroch týždňov (v apríli). V prípade programov numerus fixus dostaneš „ranking number“, a to 15. apríla o polnoci.
Ak sa ocitneš pod čiarou, nezúfaj. Veľa ľudí si svoje rozhodnutie premyslí a svoje miesto odmietne (tak ako som to spravil ja v Groningene). Podľa toho sa následne pridelia miesta ľuďom pod čiarou.
Keď dostaneš odpoveď o prijatí, je väčšinou iba podmienečné. V sprievodnom mejli budeš mať presne uvedené, aké sú konkrétne podmienky univerzity. Nepodmienečným sa stane až po tvojom úspešnom dokončení maturity a zaslaní maturitného a aj koncoročného vysvedčenia. Dobre si prečítaj všetky podmienky univerzity. Napríklad Univerzita v Amsterdame odo mňa žiadala najmenej 70% na písomných maturitách z matematiky.
Podmienkou väčšiny univerzít je tiež jazykový certifikát z angličtiny. Študenti si najčastejšie vyberajú IELTS alebo TOEFL, no uznávaný je aj Cambridge English Exam. Koľko bodov v týchto testoch potrebuješ získať, záleží od konkrétnej univerzity a programu. Ja som absolvoval IELTS a väčšina škôl, na ktoré som sa hlásil, požadovali priemer medzi šiestimi a siedmimi bodmi (z celkových 9). Niektoré školy požadujú aj minimum pre určitú časť, napríklad sedem bodov pre writing. Skúšku môžeš spraviť cez British Council.
Čo treba vybavovať dopredu a na čo si dať pozor
Ubytovanie. Dopyt po ubytovaní je vo všeobecnosti vysoký, kým jeho ponuka je, naopak, slabšia. Zháňať si ho preto musíš dostatočne dopredu - aj niekoľko mesiacov. Ja som mohol požiadať o ubytovanie cez svoju univerzitu, no musel som tak spraviť už na začiatku kalendárneho roku. Tí, ktorí oň požiadali v apríli, sa už k nemu nedostali.
Ak si zháňate ubytovanie samostatne, určite si pozrite portály pararius.com, roomplaza.com a room.nl. Odporúčam spojiť sa s jedným-dvoma budúcimi spolužiakmi a zohnať si niečo spoločne. Ušetríte tak dosť peňazí, pretože si nájom aj ostatné poplatky rovnomerne rozdelíte.
Ešte raz - nenechávaj si to na poslednú chvíľu, lebo sa môže stať, že skončíš v predraženom ubytovaní, alebo v nejakom, ktoré sa ti nebude vôbec páčiť. Prípadne v stane. Nežartujem. Bývanie v Holandsku je obrovský problém (= výsledok jedenásťročného vládnutia VVD a Marka Rutteho).
Whatsapp. Ešte pred začiatkom školského roka sa študenti spájajú cez whatsapp a vytvárajú groupchaty. Je to super, lebo takýmto spôsobom môžeš spoznať väčšinu svojich budúcich spolužiakov.
V júni a cez letné prázdniny preto určite sleduj instagramový účet daného programu (ak existuje), či sa niečo také nedeje. Takisto si pravidelne pozeraj svoj mail.
V ďalšom blogu vám napíšem, čo spraviť, keď prídete do Holandska, kto sa stane vašim najlepším priateľom (nie, nie je to pes) a prečo je dobré stať sa držiteľom IBAN-u, začínajúceho na NL.
