Možno niektorých zaskočím, ale aj v takom meste ako Dubnica nad Váhom máme problém s dopravou. Naše mesto sa rozvíja, ale s rozvojom sa ruka v ruke nerozvíja infraštruktúra či iná podpora motorizovanej dopravy. K mojej práci potrebujem auto a k autu pevné nervy.
Tie však pomaly strácam. Nie je to však kvôli samotnej doprave ako skôr o nečinnosti vedenia mesta niečo zmeniť. Nie sú snahy a ani sa nedodržiavajú sľuby a plány, ktoré by nám obyvateľom Dubnice mohli pomôcť zlepšiť dopravnú situáciu v meste. Situáciu so zápchami sú takmer stále. Z práce, zo školy... Neexistuje snáď nikto, kto by si nezanadával na preplnené cesty. Tie cesty však za to nemôžu. Môže za to už spomínaný nezáujem vedenia mesta.
Dobrým príkladom tohto nezáujmu je dlhosľubovaný a ešte dlhšie očakávaný severozápadný obchvat mesta s napojením na D1. Legendy o tomto počine poznajú snáď v celom kraji a to sa ešte nezačal ani projektovať.
Od priemyselnej zóny je to ešte horšie, a ako inak tiež kvôli vedeniu mesta. Tamojší plánovaný obchvat je ohrozený výstavbou obchodného domu. Pričom je už teraz jasné, že povolenie na jeho výstavbu mu poslanci na čele s primátorom dajú. V tomto sme rarita na Slovensku. Vedenie mesta tak úporne chce mať nejaké obchodné centrum, že pritom pokojne obetuje zlepšiť dopravnú situáciu v meste.
Takto to býva, keď máte miesto obyvateľov, ktorým na meste záleží iba prospechárov. O zlej dopravnej situácii v Dubnici vieme pritom už dlho. Prikladám preto link aj na jeden príklad ešte z roku 2013.
