Všetky túry začínajú priamo v obci, kde sa vydáme po ceste okolo Bolešovského družstva ku chate Gilianke. Po ľavej strane môžete spozorovať priehradu, v ktorej sa dá v teplých letných mesiacoch i plávať.
Budete pokračovať stále ďalej, hlbšie a hlbšie do hôr. Dostanete sa k rázcestiu na Tlstú Horu. Je to asi najväčšie a najznámejšie kopaničiarske sídlo v celom mikroregióne. Nejde tam síce žiadna cesta, ale ľahko sa tam dostanete cez veľkú lúku. Odtiaľ sa dostanete po asfalte do Slávnického Podhoria.
Ak však nechcete ísť na Tlstú Horu, musíte ísť ďalej. Ďalšou zastávkou bude zrejme začiatok náučného chodníka Bolešov-Krivoklát. Ten má 19 zastávok, je stredne náročný na kondíciu a zavedie vás do obce Krivoklát, kde sa nachádza Krivoklátska tiesňava, ale o tej neskôr.
Na prvých dvoch tabuliach sa dočítate o faune Bielych Karpát a introdukovaných drevinách. A potom po pravej strane určite neprehliadnete potôčik, stekajúci po travertínovej skale, čo vytvára krásne útvary. Toto miesto sa nazýva Dračia studňa.
Dračia studňa je najväčší a najmohutnejší penovcový útvar Bielych Karpát a v súčasnosti je vyhlásená za prírodnú pamiatku, pričom tu platí 5. stupeň ochrany. Ale ani táto skutočnosť neodláka ľudí od nelegálnej krádeže penovcov a ako správne poznamenal jeden diskutujúci na mojom webe, keď je tam teraz náučný chodník, priláka to ešte viac nenechavcov. Žijú tu vzácne živočíchy ako Salamandra škvrnitá či Slepúch lámavý.
O kus ďalej si v zákrute isto všimnete ďalšiu, v poradí štvrtú tabuľu náučného chodníka. Informuje vás o prírodnom úkaze Kozie rohy, čo sú fantastické skalné útvary, ktoré sú pokračovaním Vršatských brál.
Odtiaľ pokračujete po cestičke prekrásnou prírodou Bielych Karpát a zrazu sa pred vami zjaví nejaká chata. Je to horáreň Chrastková, obkolesená lesmi a zároveň s prekrásnymi lúčkami. Určite si všimnete i pasúce sa tri kozy, či dve jazierka, v ktorých plávajú pstruhy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou skončia ,,na pekáči". Na priľahlých lúčkach zas môžete spozorovať množstvo rozkvitnutých kvetov, poskytujúcich nektár pre včely ale hlavne pre veľké množstvo motýľov. Okrem modráčikov, babôčok a vretienok tu môžete spozorovať i Vidlochvosta feniklového, patriaceho k našim najväčším a najkrajším motýľom. Posedieť si môžete pod strieškou so stolom a lavičkami, kde sa môžete skryť pred slnkom i dažďom. Hneď vedľa je ohnisko a pokiaľ si v lese nazbierate nejaké drevo, môžete tam i opekať.
Ale dosť bolo oddychu. Treba ísť ďalej. Ale kam? Na výber máte niekoľko ciest. Buď späť do Bolešova, alebo pokračovať po náučnom chodníku až do Krivoklátu, alebo na najznámejšie skalné útvary, Vršatské bradlá.
Keď sa vydáte do Krivoklátu, pôjdete po neupravenej cestičke. Môžete sa zastaviť na Krivoklátskych lúkach, kde sa vyskytujú vzácne orchidey a taktiež vzácne druhy motýľov. Ak nie pokračovať budete do Krivoklátu, kde určite neprehliadnete skaly, ktorými si cestičku preryl Krivoklátsky potok a vytvoril tak tiesňavu.
No a keď sa vydáte na Vršatec, pôjedete taktiež po neupravenej ceste, vyšlapete navrch Diel a po hrebeni pôjdete až na Biely vrch.
Biely vrch je najväčšie čučoriedkové vresovisko Bielych Karpát. Odtiaľ je pekný výhľad na Považie i Vršatec, kam to je naozaj len kúsok. No a na Vršatci si už príde na svoje asi každý. Buď pôjdete na zrúcaniny hradu, alebo po náučnom chodníku Vršatské bradlá. Ale o tom niekedy inokedy.
