
Jesenný pohľad na Bolešovskú dolinu.
Človek by v dnešnej dobe od našich lesníkov mohol očakávať len negatívne vplyvy na prírodu, naštastie sa občas nájde aj zopár výnimiek. Jednou z nich určite bolo v roku 2007 aj vybudovanie tohto náučného chodníka, ktorý ako už názov napovedá, vedie z Bolešovskej doliny do obce Krivoklát. Dá sa samozrejme prejsť z oboch strán. Z Bolešova sa k nemu dostanete po asfaltovej ceste, ktorá vedie okolo chaty Gilianka, kde je možné sa občerstviť alebo ubytovať sa. Dĺžka samotného náučného chodníka je 8,2 km, jeho prevýšenie je asi 200 m a je stredne náročný na kondíciu. Nakoľko vedie po asfaltovej ceste je možné ho prejsť pešo alebo na bicykli. Na niektorých miestach je stav cesty horší, takže odporúčam použiť horský bicykel. Chodník má 18 zastávok a dve úvodné tabule, jedna z bolešovskej a jedna z krivoklátskej strany.
Úvodná tabuľa s mapou chodníka.
Ako som už spomenul, chodník sa začína v Bolešovskej doline ale samozrejme nie je problém vyraziť aj v opačnom smere z Krivoklátu. Prvé dve tabuľe vás informujú o faune tejto oblasti a o introdukovaných (nepôvodných) drevinách. Ďalej vás cesta zavedie až ku prírodnej pamiatke Dračia studňa, ktorej je venovaný aj štvrtý panel. Ide o vzácne penovcové pramenisko zakončené vodopádmi. Žije tu mnoho druhov vzácnych živočíchov, najmä mäkkýšov a obojživelníkov ale aj rôzne druhy rastlín. Napriek tomu, že Dračia studňa spadá do 5. stupňa ochrany je ohrozovaná nelegálnou ťažbou penovca do skialiek a akvárií. V posledných rokoch sa taktiež znižuje množstvo vody a vodopády sú preto najkrajšie na jar, keď sa v okolitých lesoch topí sneh.
Dračia studňa v lete.
Po približne pol kilometri stúpania sa dostanete k ďalšiemu prírodnému výtvoru, ktorým sú Kozie rohy. Z tohto miesta je zaujímavý výhľad do okolia, najmä na horáreň Chrastkovú a Vršatec. Chodník ďalej pokračuje práve na horáreň Chrastková, kde je možné odpočinúť si v prístrešku, prípadne opiecť si špekačku a nabrať sily na ďalšiu cestu. Na týchto miestach tvoril aj známy barokový básnik Hugolín Gavlovič, ktorý sa tu liečil z ochorenia pľúc. Tvoril tu aj svoje najznámejšie dielo, ktorým je Valaská škola mravúv stodola. Stačí si prečítať jej úvod, v ktorom sa spomína aj táto horáreň. Z Chrastkovej je možné dostať sa po inej ceste aj na Vršatec.
Stodola na Chrastkovej.
Chrastková je najvyšší bod chodníka, takže druhá časť je menej náročná. Zaujímavosťou na trase je výhliadka na Vršatec. Je to drevená veža, z ktorej je možné rozhliadnuť sa na okolitú prírodu. Kúsok pred ňou sa nachádza studnička s informáciami o význame vody v prírode. Ďalšie tabule vás informujú lesoch rôzneho veku, ktoré sa nachádzajú v okolí chodníka. Nakoľko chodník má už 5 rokov, tieto informácie už nemusia byť úplne presné, najmä z hľadiska ťažby dreva.
Vyhliadková veža na Vršatec a okolie.
V poradí 17. stanovišťom je takzvaná snehová jama. O jej funkcií sa dozviete na príslušnom panely, spolu s informáciami o hraničnom kopci. V zákrute sa nachádza vodný prameň, odkiaľ vodu čerpá aj obec Krivoklát. Pokiaľ budete pokračovať ďalej, otvorí sa vám výhľad na okolitú prírodu. Na jednej strane je to hradné bralo Vršatca a na strane druhej sa nachádzajú Krivoklátske lúky, kde kvitne mnoho vzácnych druhov rastlín, najmä z rodu vstavačovitých. Viac sa o nich dozviete 19. panely náučného chodníka.
Snehová jama v jesennom období.
Cesta vás ďalej zavedie až do cieľa náučného chodníka, ktorým je obec Krivoklát. Je to malebná obec, s pomerne zachovanou ľudovou architektúrou, ktorá je zakončená Krivoklátskou tiesňavou. Rovnako ako u Krivoklátskych lúk ide o prírodnú pamiatku s európskym významom, zaradenú do systému NATURA 2000.
Jesenný a zimný pohľad na Krivoklát a Krivoklátsku tiesňavu.
Tu sa vaša cesta postupne končí, občerstviť sa môžete v miestnom pohostinstve. Pokiaľ ste pešo z obce sa dá dostať autobusom do Pruského alebo Ilavy. Pokiaľ sa predsa len rozhodnete pokračovať po vlastných, v tom prípade určite zbadáte prírodnú pamiatku Babiná, čo je zaujímavý chránený skalný útvar. V katastri obce sa nachádza ešte jedna prírodná rezervácia. Ide o vrch Drieňová, kde sa nachádzajú staré dubo-bučiny a je to jeden z mála zachovaných prirodzených lesov v tejto oblasti.
Jar na Babinej.
Jesenný pohľad na Krivoklát z Drieňovej.
Okrem pozorovania krajiny odporúčam občas sa pozrieť aj "pod nohy". Možno hneď vedľa cesty zbadáte nejakú vzácnu orchideu alebo zaujímavého chrobáka. Môže byť ním aj fuzáč alpský či roháč obyčajný. Nezabúdajte však, že sa nachádzate v chránenej krajinnej oblasti a preto je dôležité dodržiavať všetky pravidlá. Nielen tie zákonné, ale najmä prírodné. Želám príjemný zážitok!
Tento článok si môžete prečítať aj na mojej stránke www.jc-photo.eu.