Obrátil som sa teda na orgány, ktoré majú na starosti vyplácanie platieb a tvorbu pravidiel pre ich vyplácanie. Samotná Pôdohospodárska platobná agentúra (APA) na moje otázky odmietla odpovedať, s tým, že to nie je v jej kompetencií. Kontaktoval som preto Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV). Na jednoduchú otázku, či sú podľa ministerstva podmienky pre ochranu biodiverzity, zahrnuté v pravidlách pre vyplácanie priamych platieb dostačujúce, som dostal nejednoznačnú a zložitú odpoveď. Tá odkazuje na rôzne smernice Európskeho parlamentu a rady, z ktorých tieto podmienky vychádzajú. Celé vyjadrenie ministerstva nájdete v prílohe článku. Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Martin Fecko si myslí, že podmienky dostatočné sú, no zároveň dodáva: „Samozrejme stále sa dá niečo zlepšiť len zatiaľ asi nie je politická vôľa. No verím že nie je všetkým dňom koniec.“ Zisťoval som tiež, či ministerstvo dostáva od ochranárskych združení návrh na zaradenie mozaikového kosenia do pravidiel vyplácania dotácií. „MPRV nemá od roku 2005 do súčasnosti vedomosť o tom, že by bol oslovený s požiadavkou na zaradenie mozaikového kosenia TTP ako podmienky alebo pravidla krížového plnenia.“ vyjadril sa Peter Hajnala. Posunutie termínu kosby na 20% plochy TTP sa ale intenzívne snažila presadiť napríklad organizácia SOS/BirdLife Slovensko, primárne v súvislosti s ochranou vtáctva v rámci programu rozvoja vidieka. Tatiana Nemcová z SOS taktiež otvorene vraví o politickej nevôli „Ministerstvo toto podopatrenie odmietlo zahrnúť, so zdôvodnením, že ochrana hniezdnych biotopov je zahrnutá v PH2 (viď. tu). Viac krát sme Ministerstvu predložili argumenty, ktoré vysvetľovali prečo PH2 problém nerieši, no žiaľ neúspešne.“ Nemcová upozorňuje aj na ďalšie problémy v súvislosti s opatreniami pre ochranu biodiverzity, zahrnuté v súčasných dotačných podmienkach. Nešťastné sú podľa nej viaceré výklady a formulácie pravidiel, ktoré ich robia v praxi neúčinnými a protichodnými. Na plochách ekologického záujmu je podľa nej napríklad možné pestovať sóju a používať pesticídy, chránené sú len krajinné prvky (stromy, kroviny atď.) na ornej pôde ale už nie na lúkach a podobne. Poľnohospodársku politiku kritizuje SOS aj v tlačovej správe.
O nezáujme svojich kolegov riešiť problematiku plošného kosenia vraví aj Martin Fecko, ktorému sa samotný návrh mozaikového kosenia páči „Myšlienka je dobrá, aj ju podporím, no zatiaľ to je nepriechodné politicky, nie odborne a to ma zlostí.“ dodáva s tým, že aj podľa neho hmyz zohráva dôležitú úlohu v prírodných procesoch.
Zahrnúť mozaikové kosenie do programu rozvoja vidieka sa tiež pokúšala Štátna ochrana prírody (ŠOP SR). Schému, ktorú ŠOP SR navrhovala, podľa Ing. Milana Baroša ministerstvo odmietlo z dôvodu problematickej kontroly. Zároveň však rázne dodáva: „V dnešnom nastavení dotačných titulov na poľnohospodárskej pôde sa nevyskytuje podmienka, ktorá by umožňovala mozaikové kosenie s posunom termínov kosieb, významným z hľadiska biológie rozmnožovania modráčikov alebo niektorých ďalších živočíšnych predstaviteľov, ktorých výskyt je v súčasnosti na území Slovenska ohrozený. Samozrejme skutočnosť, že takáto schéma je potrebná ako „soľ“, je čistý fakt, ktorý nepotrebuje diskusiu.“ Rovnako celé vyjadrenie ŠOP SR nájdete v prílohe článku.
Určité snahy o presadenie mozaikového kosenia teda predsa len existujú, čo odporuje pôvodnému tvrdeniu ministerstva. Zdá sa však, že rozumné návrhy a vedecky podložené argumenty zostávajú z politických dôvodov jednoducho ignorované. Nejde pritom len o problém na Slovensku a súčasnej vlády. Podobná situácia dlhé roky panuje aj v Čechách, kde sú hlasy vedcov a aktivistov omnoho silnejšie ako u nás. Tým sa podarilo dosiahnuť aspoň kompromisné, no stále nedostatočné riešenie v podobe ponechania 5-10% nepokosených plôch, avšak iba na lúkach väčších ako 12ha. Európsku poľnohospodársku politiku skritizoval vlani kolektív biológov vo významnom vedeckom časopise Science (zdroj).
Zapadne slnko nad biodiverzitou kultúrnej krajiny z dôvodu politickej nevôle?
Riešenie je zrejme v nedohľadne
Zastaviť úbytok biodiverzity by mala byť jednou z kľúčových úloh ochrany prírody na Slovensku aj v celej Európskej Únii. Či už preto, že bezstavovce zohrávajú nenahraditeľné úlohy v ekologických cykloch alebo len z praobyčajnej úcty k životu. Problém plošného kosenia je samozrejme len jedným z mnohých faktorov, ktoré pokles rozmanitosti spôsobujú, jednoznačne ale patrí medzi tie najvýznamnejšie. Riešenie v podobe mozaikového kosenia je jednoduché, efektívne a prijateľné pre väčšinu poľnohospodárov. Nie však za súčasných dotačných podmienok. Nech už s ich samotným vyplácaním súhlasíme alebo nie, jedno je isté. Ide o najlepší a zrejme aj jediný účinný spôsob ako farmárov plošne motivovať k citlivejšiemu prístupu k využívaniu prírodných zdrojov. O to smutnejšie vyznieva fakt, že sa doposiaľ nepodarilo mozaikové kosenie zaradiť medzi pravidlá vyplácania dotácií a zdá sa, že nápravy sa tak skoro nedočkáme. Hlavnú príčinu tohto stavu, zdá sa, treba hľadať v politickej nevôli a celkovom nezáujme o riešenie problematiky ochrany prírody a krajiny zo strany zákonodarcov. Silnejšie by mohli samozrejme mali znieť aj hlasy odborníkov a aktivistov, lenže za súčasného stavu to vyzerá byť iba mlátením prázdnej slamy.
Aj keby sa však problematika plošného kosenia časom vyriešila, stále na stole zostáva jedna dôležitá otázka. Ako chcú kompetentní riešiť oveľa závažnejšie problémy, ktoré priamo ohrozujú už aj ľudskú populáciu, hovoriac o globálnych zmenách klímy či používaní nebezpečných pesticídov, keď majú problém prijať tak jednoduchý návrh, akým je mozaikové kosenie? Zvíťazia niekedy zdravý rozum, úcta k prírode a vedecké argumenty nad egoizmom politikov?
Prílohy (PDF):
Článok bol v pôvodnej verzii publikovaný na mojej osobnej stránke:
http://jc-photo.eu/index.php/2015/10/11/polnohospodarske-dotacie-likviduju-zivot-v-prirode-ii-cast/
