Mal som také poradie, lepšie povedané „allstars“ humoristov, ktorých som rešpektoval (a stále rešpektujem). Aby som bol konkrétnejší. Ich humor sa mi páčil a stále páči. Nie len preto, že bol (a je) založený na strefných sarkastických poznámkach o stave spoločnosti, ale preto, že ich humor je prirodzený. Vychádza z týchto ľudí ako niečo, čo je ich vrodenou podstatou. Sú to ľudia, ktorí zo seba nepotrebujú robiť blbcov aby druhých pobavili.
Jedného dňa sa moja allstars začala rozpadať. Spustila to smrť Jozefa Krónera, ktorého považujem za humoristu aj napriek tomu, že to bol Pán herec. Jeho postavy, ktoré som vďaka modernej technike „archivoval“, ma rozosmievajú dodnes. Potom odišiel Julko Satinský. Človek s veľkým srdcom vo mne zanechal veľa. Bol to Slovák, ktorý presne pomenoval chyby našej krajiny a aj napriek tomu bol na ňu pyšný. Dnes (teda včera) odišiel Stano Radič. Sarkastik, ktorý prezentoval inteligentný politický humor. Inteligentný preto, že rešpektoval hranicu, ktorá medzi týmito dvoma priestormi existuje. Česť jeho pamiatke. Trojica členov mojej allstars už nežije. Ostávajú len dvaja. Milan Lasica a Stanko Štepka. Viem, že tu nebudú večne. Ale verím v to.
