No ako čas pokročil, mnoho som pochopil. Momentálne som ateista, neverím v nič z toho, čo nás učili v škole. Mám na veci svoj názor a som skôr človek praktický, radšej sa spolieham sám na seba, než na pomoc z neba. Neverím že je tam hore niekto, kto sa môže postarať o to, že mi bude lepšie. Precestoval som už kúsok zeme a Južná Afrika vo mne zanechala mnoho obrázkov. Jedným z nich je aj obraz malého chlapčeka stojaceho pri ceste, bez topánočiek, krátke nohavice špinavé a dotrhané, tričko nemal, tvár od piesku a špiny, vlasy rozcuchané. Zastali sme pri ňom a ponúkli mu desiatu, ktorú sme mali pripravenú na cestu. Chlapec si ju bojazlivo vzal a utekal preč. Ľudia tam žijú v chatrčiak z hliny, s priemerom dva metre, namiesto strechy trsy trávy. Spia na handrách na zemi, bez dverí, elektriny, pitnej vody. Z vnútra sú čistý ako biele holubice, bez poškvrny, skazenosť tohto sveta tam ešte nedočiahla. A ak niekto tam hore sedí a toto dovolí, asi nebude až taký všemocný.
Odbočil som od témy. Už neverím v nebeské bytosti, už ma nefascinujú ich belasé krídla ani ich oddanosť. Už neverím že Vás ochránia, poradia, alebo zastavia keď Vás má zraziť auto. Pre mňa má toto slovo úplne iný, oveľa hlbšý význam, pretože anjeli nežijú v nebi, ale okolo nás. Sú to takmer obyčajný ľudia, majú svoje chyby, neresti aj starosti, svoje životy. Narodili sa aby menili ľudom život. Človek ich stretne keď ich najviac potrebuje, ani on sám o tom nevie. Prídu a všetko zmenia. S nimi sa nám zdá všetko krajšie, ľahšie, pomôžu, bez toho aby sme ich prosili, urobia nám radosť bez toho aby sme boli smutný. Nenápadne nám ukazujú ako sa dá žiť, inak, lepšie, aby nás svet nebral ako menejcenných, aby naše hodnoty dostali skutočnú cenu, takú ako si zaslúžia a hlavne takú, ako si zaslúžite vy. Nežiadajú aby sme sa obetovali pre nich, robia to oni, každý deň. Obetujú Vám celý svoj život, všetko čo majú. Vy, ani neviete kedy, alebo ako, zrazu ste iný človek. Beriete život inak. Už nepotrebujete ich pomoc. Vtedy pokorne sklonia hlavu, pochopia že je čas ísť a bez slova sa stratia v ich tme. A vy? Zabudnete. Zabudnete čo Vám dali, čo obetovali, aké by to bolo, keby Vám krídlami nepohľadili tvár. Spomeniete si na meno, spomeniete si na momenty, čo hovoril, aký mal úsmev. Ten človek pre Vás bude celý život niečo úplne iné, ako všetci tí čo prídu po ňom.
Oni nežijú preto aby boli šťastný. Žijú preto, aby videli Váš úsmev, vašu radosť, aby mohli byť pri tom, keď sa budete smiať. A ak sa Vám začne zdať že sú smutný, bude to preto, lebo cítia, že čas odísť sa blíži. Nesnažte sa ich robiť šťastnými, ubližuje im to. Ubližuje im, že namiesto toho, aby ste si konečne užili život so skutočnými hodnotami, strácate čas pri tom, čo je zbytočné. Nepomáhajte im, otočte sa chrbtom a žite, naplno, to si želajú. Keď odídu, budete mať pocit že Vás nenávidia, no nieje to pravda. Milujú Vás. Strávili s vami kus života, videli Vás smiať sa aj plakať, stáli ste ich mnoho síl, naozaj vás milujú. Iba potrebujú čas, aby sa to miesto, ktoré po Vás ostane znova dalo do stavu, keď bude možné prijať niekoho iného. Niekedy to trvá deň, niekedy dva, niekedy roky... No nikdy na Vás nezabudnú...
Občas im odchod uľahčíte aj Vy. Zle pochopíte to čo Vám chcú dať, odmietnete ich, alebo ich jednoducho od seba odoženiete. Necháte sa zmanipulovať ľuďmi okolo seba, tími, čo ho ani nepoznajú. Nevedia čo Vám dáva, ani to, ako sa cítite sním. No vy poslúchnete, lebo to je ľahšia cesta. A on odíde, lebo ho nechcete. Nikomu sa nevnucuje, je to vaša voľba.Avšak, ak včas pochopíte, kto je ten skoro úplne obyčajný človek, máte šancu získať to, v čo už dnešný svet neverí. Dá Vám všetko čo má a celý svet Vám bude závidieť.
Pre mňa niesú anjely nebeské bytosti s nadprirodzenými vlastnosťami, pre mňa sú to takmer obyčajný ľudia a sú tu preto, aby ste vy mohli byť šťastní...
