V momentoch ako tento nastane ticho, bolesť, výčitky. Prečo on? Prečo ja? Prečo, prečo, prečo?
Chceli by sme tomu človeku tak veľa povedať, aby vedel ako si ho vážime, koľko pre nás znamená, ako ho milujeme a potrebujeme. Chceme aby to boli posledné slová ktoré bude počuť, aby mohol odísť šťastný keď už musí... Chceme naposledy vidieť ten úsmev, ktorý patril iba nám, cítiť ten pohľad ktorý nepotreboval slová, vnímať nezameniteľnosť a výnimočnosť tohoto človeka. Veď je pre nás všetkým.
Vždy keď ti znova poviem milujem ťa, dnes už po stý krát, vidím na tebe ako ťa už nebaví povedať: „aj ja teba." Keď sa na teba zahľadím, v duchu ďakujem bohu za tvoju krásu. Zazrieš na mňa. „ Čo je zas?!" Nepoviem ti aká si krásna, pretože sa zasmeješ a povieš: „ Jasné..."
Vtedy to bolí. Možno si neuvedomuješ aký je život krehký, koľko málo stačí a už ti to nikdy nepoviem. Pretože sa môže stať, že bude niekedy chvíľa, kedy by si za to, aby som ti to aspon raz povedal, dala život. Nehovorím to preto, aby nebolo ticho. Nehovorím to preto, lebo ti nemám čo iné povedať. Je to preto lebo si môj život. Dôvod prečo ráno vstávam, dôvod prečo žijem, usmievam sa. Chcem ti to všetko povedať. Ľahnúť ti na kolená, cítiť ako sa mi hráš s vlasmi a hovoriť. Hovoriť o tom, koľko pre mňa znamenáš, že ťa nikdy nechcem stratiť. Hovoriť ti o tom, aká si krásna, aký mám pocit keď ti pozriem hlboko do očí. Vtedy sa mi tak krásne zatočí hlava. A chcel by som, aby si to chápala, aby si vnímala a pochopila čo to znamená. Aké to je. O čom hovorím. Aby si sa nezasmiala, aby to stebou pohlo. Aby si to nebrala ako samozrejmosť. Aby si to ďakujem, ktoré povieš, povedala ako nedávno tomu pánovi čo ti povedal že si pekná... S pokorou a radosťou. Ja ti to nevyčítam, ani trochu. Si to ty a takú ťa milujem.
A dnes keď prídem domov ti to všetko poviem. Úplne všetko. A ty sa zasa zasmeješ a pozrieš sa na mňa tým tvojím pohľadom, ja si spomeniem na to čo teraz píšem a na to, ako sa budeš tvárť keď si ho raz prečítaš. Nepoviem ti to preto, aby som znova videl ten úškrn, ale preto aby si to vedela. A budem ti to hovoriť vždy keď to tak budem cítiť.
O tomto to je. Teda malo by byť. Keď dnes prídete domov, povedzte človeku, na ktorom Vám záleží aký je pre Vás dôležitý. A že si ho vážite. Neodkladajte to. Pretože môže prísť chvíľa, keď si poviete: kiežby to vedel, mal to vedieť, prečo to nevedel... Už sa to nebude dať vrátiť. Nikdy
Povedzte im to všetkým, kým nieje neskoro.
