
Vždy keď sa sem vyberiem, viem že to bude boj samého zo sebou, milión otázok ktoré budem smerovať sám sebe, výčitky, ktoré si naplujem do tváre, ale aj napriek tomu sa sem zas a znova vraciam. Robím to preto, aby som si urovnal myšlienky, upratal v hlave a oddýchol si od toho zhonu tam dolu. Raz za čas ide okolo nejaký zablúdenec, alebo zaľúbený pár, asi radšej nechcem vedieť čo si myslia, keď ma tam vidia sedieť, respektíve ležať na kapote a čelnom skle. Niesom blázon, ani čudák, som úplne obyčajný človek, ibaže si niekedy potrebujem dať pauzu a kit-kat mi nepomáha.