X+
Chcel by som Vám porozprávať príbeh. Je o šťastí človeka. O možnosti voľby, obetovaní sa pre vyšší cieľ, o odhodlaní a vytrvalosti. A o sklamaní.
Bol raz jeden človek, ako my všetci. Túžil byť šťastný. No osud mu neprial. Jedného dňa sa rozhodol, že ide svoje šťastie hľadať do sveta. Prešiel veľa krajín, skúsil mnoho, no svoje šťastie nenašiel. Jedného dňa stretol Starca. Bol útlej postavy, tvár zničená vekom, postava mierne zhrbená, obťažkaná životom a starosťami. No aj napriek tomu sa usmieval. V očiach mal zázračný pokoj. Vypočul si rozprávanie nášho cestovateľa a rozpovedal mu legendu. Podľa tejto legendy existuje niečo, čo sa pri dotyku všetko mení na zlato a dokáže to urobiť každého človeka šťastným. Vyzerá to ako kameň, ako úplne obyčajný kameň. Jediný rozdiel je, že ak ho chytíte do dlane, hreje. Opísal miesto kde by sa mal kameň nachádzať. Človek sa potešil, svitla v ňom nádej. Vybral sa teda na ono miesto. Keď tam prišiel, zhrozil sa. Bola to pláž v zátoke, plná kameňov. A niekde tam leží jeho šťastie. Začal kameň hľadať. Aby si to uľahčil, každý kameň, ktorý prešiel jeho rukami, hodil do mora. Chytil prvý, studený. Druhý, studený, tretí tiež. Odhodlane hľadal svoje šťastie. Plynuli dni, týždne, roky. Každý deň to isté. Kameň za kameňom. Všetky studené. Jedného dňa, slnko zapadalo, človek bol unavený, chytil do ruky ďalší kameň a hodil ho do vody ako tisícky pred tým. Zrazu zmeravel. Hľadel na miesto, kde sa kameň stratil pod hladinou a zanechal za sebou iba kruhy. Do očí sa mu nahrnuli slzy, padol na kolená a plakal. Asi sa pýtate prečo... Až keď sa kameň navždy stratil v mori si človek uvedomil, že bol teplý.
Hrial, tak neskutočne hrial.
