Tento pichľavý krík alebo stromček sa niekedy nazýva aj nezamŕzajúci citrón. Ten môj má asi 17 rokov a najnižšia nameraná teplota na našom dvore bola - 28°C . Kupovala som ho pod názvom Ozdobný citrón a prvý rok som ho radšej nechala v kvetináči a na zimu uložila do pivnice. Na jar som ho však vysadila a na zimu nechala v pôde. Prvé tri zimy som kríček obalila slamou a zaviazala do papierového vreca. Neskôr už bol na vrece veľký a tak som ho nechala bez ochrany. Bola som prekvapená , že omrzli iba nevyzreté konce konárikov a v lete citrón prvý krát zakvitol, aj keď to bolo iba zopár kvietkov, veľmi ma potešili. Prvé bohatšie zakvitnutie a aj úrodu priniesol až v roku 2009. Plody však boli takmer suché , bez šťavy. Podľa informácii, ktoré sa mi o ňom podarilo vtedy získať, mali byť plody jedovaté a spôsobovať zažívacie ťažkosti. V roku 2010 zarodil bohatšie a citróniky boli väčšie. Spolu som z neho obrala 240 plodov, preto som na internete začala hľadať ďalšie informácie. Dozvedela som sa, že plody sú nejedlé kvôli vysokému obsahu horčín. Keďže ja som na rôzne horké bylinky zvyknutá, ochutnala som ich. Citróniky sú chlpaté, trpké a kyslé zároveň, majú aj vysoké obsah oleja, ktorý sa nalepí na prsty a na chladnom čaji vytvorí jemný mastný film. Teplý čaj ochutený jeho šťavou však výborne ochutí . Skonzumovali sme takmer všetky a niečo sme rozdali ako raritu. Nikto v rodine žiadne zažívacie problémy nemal. Lenže dôvod môže byť rovnaký, ako v prípade sviatočných konzumentov výrobkov z nepasterizovaného ovčieho mlieka. Organizmus musí byť na potraviny bez ečiek proste zvyknutý. Minulý rok bohužiaľ veľa plodov poškodila veterná búrka a ľadovec. Mali sme ich iba okolo stovky. Uverejnené fotografie dokumentujú jeho úrodu od roku 2009. Posledné snímky sú urobené pred pár dňami, keď u nás konečne zasnežilo.
