
"Svätojánska bylina zbieraná o polnoci v svätý deň,
všetky zlé čarodejnice von vyženie.
Diabol a či bosorka neublíži tomu,
komu táto bylina stráži pokoj domu. "
A nestráži len pokoj domu, ale stráži aj náš pokoj. Hádam ani s jednou bylinou nie je spojených toľko povier a zvykov ako s Ľubovníkom bodkovaným. Jeho liečivá sláva siaha až do starého Grécka, kde si jeho žltú farbu spájali s prvkom ohňa a pripisovali mu moc liečiť žltačku či hystériu. Postupne v dejinách nachádzame dôkazy o rozšírení jeho využitia , opierajúc sa o tieto vedomosti. Najslávnejší stredoveký lekár Paracelsus ho označil za najlepší rastlinný liek sveta. Jeho latinský názov - hypericum - je odvodený z gréčtiny a znamená „nad prízrakmi". To nám dokazuje , že ľudia v minulosti verili v jeho nadprirodzenú silu. V stredoveku gazdinky vešali zväzky ľubovníka do dverí a okien , aby tak ochránili svoj príbytok. Odvar z ľubovníka bol podávaný aj duševne chorým a v období križiackých vojen , ho rád Johanitov s obľubou používal na liečbu sečných rán. Johaniti boli vlastne Rád svätého Jána a odtiaľ dostal ľubovník pomenovanie „rastlina svätého Jána". Podľa povier by sa mal zberať za mesačnej noci na svätého Jána, pretože mesiac mu dodáva liečivé schopnosti a čarovnú moc pričariť lásku milovanej osoby. S obľubou ho zberali slobodné dievčatá a robili z neho svojmu milému odvar, aby ich ľúbil až do smrti. Večer svätého Jána sa mládež zabávala okolo jánskych ohňov a kto chcel okolo takého ohňa tancovať, musel mať na hlave veniec uvitý z ľubovníka - jánsku korunu . Panny zasa hádzali za tejto tajuplnej noci vetvičky do vody a podľa toho ako sa zvädnuté kvietky rozvili, vedeli či budú mať budúci rok ženícha. Veriaci zasa jeho krvavočervenú šťavu porovnávali s krvou nášho spasiteľa. Privádzala ich k tomu legenda o svätom Jánovi, ktorý pod krížom s ukrižovaným Kristom starostlivo zberal svätou krvou skropené rastliny , aby ich ako drahú pamiatku na Spasiteľovu smrť uchoval pre nábožných veriacich. Bodky na jej kvetoch a listoch považovali za uchované kvapky krvi Ježiša Krista. V Hornom Rakúsku sa dochoval iný zvyk, ktorý tiež svedčí o silnej viere v liečivé účinky ľubovníka. Roľníci dávali medzi dva krajce chleba túto bylinu a dávali ju zožrať dobytku, aby ho chránila od chorôb.
Podrobnejší výskum účinkov ľubovníka prebehol až v 80. rokoch 20. storočia, kedy bolo klinickými testami dokázané , že ľubovník je silný a účinný prostriedok proti depresiám. Preto nás nemôže prekvapiť, že tak výborne pomáha aj pri iných problémoch, ako sú bolesti hlavy, reumatické bolesti, nervové ťažkosti, zbavujú stavov strachu , úzkosti a nespavosti. Veľmi dobre pôsobí i pri ochoreniach močových ciest, pečene a žalúdka. Aj keď sa jedná o žalúdočné vredy. Pomáha aj pri pomočovaní sa malých detí. Posilňuje imunitný systém a obsahuje látky s protivírusovým pôsobením. Urýchľuje krvný obeh, zmierňuje silnú menštruáciu, mierni klimakterické prejavy, pomáha pri zápale priedušiek a používa sa aj na kloktanie pri zápaloch ústnej dutiny. Vtedy je vhodné kombinovať ho so šalviou. Je jedným z mála byliniek, ktorá si dokáže poradiť so stafylokokom, ktorý spôsobuje väčšinu hnisavých ochorení. Pri tejto liečbe je vhodné ľubovník kombinovať z Kapucínkou väčšou. Ľubovník je vhodný najmä v zime, kedy pre nedostatok slnečného žiarenia často upadáme do melancholických stavov
Odborná literatúra uvádza, že pri závažnejších stavoch je potrebné vypiť tri šálky denne , po dobu troch týždňov. Čaj s ľubovníka však nie je dobre robiť si do zásoby, vlastne každý bylinkový čaj je najlepší čerstvý. Počas takejto intenzívnej liečby sa však neodporúča slnenie. Jedná sa hlavne o svetlovlasých ľudí, u ktorých môže dôjsť k nepríjemným kožným prejavom. 1 polievkovú lyžicu sekanej vňate zalejte šálkou vriacej vody , lúhujte 10 minút, sceďte a pite bez sladenia. Lepšie však účinkujú zmesi bylín, ako samostatná bylinka. Pri dlhodobom a jednostrannom užívaní ľubovníka , môže dôjsť k nežiaducim zmenám účinku liekov užívaných súbežne s ním..
Kto chce mať po ruke prírodný prostriedok na rôzne drobné poranenia, môže si urobiť Jánsky olej. Nasekané vrcholky treba zaliať olivovým olejom tak, aby ho asi 2-3 cm prekrýval, 2 týždne ho necháme stáť na slnečnom mieste, scedíme a uložíme v tmavej fľaši. Jánsky olej zmierni bolesti a zabráni zápalom. Pomáha tiež liečiť popraskané päty, popáleniny, otvorené rany a tiež spálenú pokožku od slnka. Z oleja si potom môžeme robiť pleťovú masku, ktorá uchováva našu pokožku jemnú a pružnú. 2 polievkové lyžice zmiešame s 1 žĺtkom a 1,5 kávovej lyžičky citrónovej šťavy.
Účinnou pomocou je tiež tinktúra, ktorú si pripravíme z dvoch hrstí posekanej vňate a litra alkoholu, lúhujeme dva týždne na slnku, scedíme a pri dlhodobom vypätí a depresii užívame večer kávovú lyžičku . Ak chceme podávať deťom, pol kávovej lyžičky zalejeme šálkou vriacej vody a necháme ochladnúť, Alkohol sa odparí a v šálke ostane iba liek.