Za takú dlhu dobu je len samozrejme , že popri dokázaných účinkoch na ľudský organizmus , boli tejto bylinke budúcnosti pripisované aj nadprirodzené schopnosti. Hlavným dôvodom pre jeho používanie pri magických ale aj liečiteľských úkonoch je pravdepodobne jeho podoba s postavou človeka. A to v ázijskej , ale aj európskej tradícii. Túto náuku dokonca presadzoval sám Paracelzus, ktorý tvrdil , že liečivé účinky rastlín treba určovať podľa ich tvaru. Toto tvrdenie by sme mohli považovať za pozostatok ľudových praktik. Rovnakým spôsobom sa zrejme vyvíjalo aj používanie ženšenu, najprv v mágii a neskôr aj liečiteľstve. Prvé písomné zmienky v čínskej knihe o bylinách pochádzajú z 1. storočia pred Kristom . Obšírnejšie jeho použitie a účinky boli popísané v Šen-Nongovej knihe bylín okolo roku 200 n.l. Dlhé storočia ho poznali a využívali iba v oblasti jeho pôvodu. Do Európy, presnejšie do Holandska ho v roku 1610 priviezli kupci pri návrate z Japonska. Podľa názoru vedcov , ženšen má pôvod v treťohorách, je teda akýmsi symbolom života na zemi, keďže dokázal prežiť aj tie najtvrdšie klimatické podmienky. Sú zdokumentované až 300 - 400 rokov staré korene, ale ak nastanú nepriaznivé podmienky, je schopný upadať do vegetačného pokoja, a to aj na niekoľko desiatok rokov.
Ženšen je najznámejším posilňujúcim prostriedkom ázijskej ľudovej medicíny, ktorá ho odporúča takmer na všetko. A ani sa veľmi nemýlia. Moderná západná medicína si ženšenu do 20. storočia nevšímala. Jeho výskum začal v bývalom Sovietskom Zväze v päťdesiatych rokoch a už v krátkej dobe boli dokázané jeho účinky. Bolo zistené, že je lepší ako bežné povzbudzujúce látky, ale jeho nástup je pomalší a dlhodobý. Je odporúčaný pri chorobách cievneho systému, tráviaceho traktu, cukrovke, depresiách, zápaloch, alergiách, oslabení imunity, onkologických ochoreniach, regenerácii po operáciách a zraneniach. A nesmiem zabudnúť na dôvod jeho zaradenie medzi afrodiziaka, lieči poruchy potencie a plodnosti. Brzdí tiež odumieranie a starnutie buniek organizmu. Je jedinečným antioxidantom a ako jeden z mála pomáha po radiačnom ožiarení a aj preto by nemal chýbať v jedálničku ľudí liečiacich sa na rakovinu.
Na svete existuje niekoľko druhov ženšenu a jeho účinky sú si veľmi podobné. Najznámejšie sú Ženšen americký, japonský, vietnamský, trojlistý a nepravý. Málokto vie, že Ženšen americký bol vo veľkom zbierný a pestovaný už v 18. storočí na vývoz do Ázie. Zaoberal sa tým aj George Washigton - prvý americký prezident, ktorý týmto obchodom financoval vojnu za odtrhnutie USA od Británie. Vedci a lekári si ho však ani vtedy nevšimli.
Je však jeden druh , ktorého pestovanie nie je zložité a užívajú sa z neho listy. Jedná sa o Ženšen päťlistý - Jiaigulan. Pochádza z hôr južnej Číny, ale rastie tiež v Thajsku a Japonsku. Obsahuje látky so zložitými názvami, ktoré sa nachádzajú aj v ženšeni pravom a môže ho teda nahradiť. Tento druh je liana, ktorá by mala odolať mrazom do -17 stupňov Celzia, ale lepšie je ho pestovať ako prenosnú rastlinu. Neznáša priame horúce slnko, chce kvalitnú humózmu zeminu. Cez zimu môže nadzemná časť odumrieť, ale na jar znovu obrastie. Je zaradzovaný medzi antioxidanty a pripisujú sa mu aj všetky účinky jeho drahšieho príbuzného, takže sa nebudem opakovať. Maximálna denná dávka pre dospelého človeka sú štyri šálky , pričom do každej zalejeme 1 g sušených lístkov = kávová lyžička.
Pri jeho výskume neboli zistené žiadne nežiaduce účinky a to ani pri dlhodobejšom užívaní.
Je nevhodný pre tehotné a dojčiace ženy a tiež pre deti do troch rokov. Avšak neviem si predstaviť rodičov, ktorým by lekári nedávali žiadnu nádej a oni by vedeli o tejto možnosti.
