Zuzka

Stáli by sme uprostred malej dedinky na Zemplíne. Na jej mene nezáleží. Príbeh, ktorý sa tu odohral , sa mohol sta a určite aj stal v mnohých iných dedinách.
V malej trochu naklonenej chalúpke práve zaplakalo malé dievčatko. Nebolo to prvé, ale ani posledné dieťa v tejto rodine, tunajší ľudia boli na majetok chudobní, ale na deti bohatí.
Dnes by mnohí z nás povedali, že boli hlúpi a že nevedeli ako na to. Sčasti by ste mali pravdu. Väčšina chlapov naozaj nevedela ako na to a tí čo to vedeli sa hanbili poradiť ostatným. A možno by ich nik ani nepočúval, veď dieťa je dar boží , aj keď často bol nechcený a hladný.
Malé dievčatko pokrstili menom Zuzana. To podľa svätej Zuzany.
Dni rýchlo ubiehali a malá Zuzka rástla . Jej detstvo bolo rovnaké , ako ostatných detí.
Len čo vládali udržať v ruke motyku , pomáhali na poli a okolo domu. Najmenšie deti pásavali husi a kozy. Koza bola ich živiteľkou. V chudobných rodinách nemávali kravu, tie boli iba v maštaliach bohatých gazdov. Keď dovŕšila ôsmy rok nastúpila do obecnej školy. Povinná školská dochádzka bola štyri roky . Chudobné deti však do školy chodili iba v zime, v lete pomáhali rodičom. Navyše sa v tej dobe v škole vyučovalo iba po maďarsky a učitelia deti bili ak nevedeli odpovedať na ich otázky. Výsledkom bolo, že mnohí dedinčania sa nevedeli ani podpísať. Navyše bola vojna a chlapov odvádzali k vojsku. Všetku robotu museli zvládnuť iba ženy a deti.
Mala dvanásť, bolo po vojne a práve vyšla zo školy. Školu síce skončila, ale písať a čítať sa nikdy nenaučila. Otec sa vrátil z frontu a v dome na chvíľu zabudli na trápenie , ktorým všetci prešli . Výsledkom týchto šťastných chvíľ však po roku bolo ďalšie dieťa. Ak jedno pribudlo, jedno muselo z domu odísť. Na rade bola naša hrdinka. Na sobáš bola ešte primladá, preto sa mať začala ohliadať po nejakej službe. Ktorási z tetiek sa dozvedela, že slúžka u gazdu Mihaloviča sa bude vydávať a že gazdiná hľadá nové dievča do služby. Zbalila jej preto mať šaty do plachietky a odviedla ju ku gazdinej. Tej sa pozdávala, bola ešte malá a preto nebude odvrávať. Ale zároveň bola dosť veľká na robotu. Len na syna bude musieť dozrieť, aby sa nepozabudol. Mohlo by sa to skončiť ako z jej predchodkyňou. Ešte že jej včas našli ženícha , bezdetného vdovca.
Ak sa doteraz videl život malej Zuzke ťažký, teraz to bolo dvakrát horšie . Roboty veľa, jedla málo , pekného slova ani za mak . Ba čo viac, často sa jej aj pár buchnátov ušlo. Asi aj preto veľmi nenarástla, a ani pekná nebola. Za to však roboty zvládla toľko čo chlap. Medzi mládež nechodila, gazdiná ju nepustila. Nevedela sa preto ani s mládencom porozprávať ak nejakého stretla. Niet divu, že sa o ňu ani nikto nezaujímal. Jej rovesníčky sa povydávali a z nej sa stala stará dievka. Aj mladý gazda sa oženil a do domu priviedol mladú gazdinú. O niekoľko rokov sa mu pominuli starí gazdovia a Zuzka sa dočkala lepšieho zaobchádzania. Mladá gazdiná nebola taká skúpa ako stará. A vedela aj uznať.