V posledných rokoch je na výber taká paleta farieb, aká hádam nikdy v histórii . A ak k tomu pridáte rôzne tvary a strihy, je naozaj načo sa pozerať .
Najmä u žien .
Niektoré sú oku lahodiace a svojej nositeľke uberú roky a pridajú na elegancii. Iné vyzerajú ako nepodarená machuľa na detskom výkrese, alebo ako pestro vyfarbená andulka.
Veď aj v pesničke sa spieva : „ Účesy, účesy, ach tie účesy......."
Je sloboda vo všetkom, tak prečo by aj nie vo farbách vlasov. Nebolo to tak však vždy . Boli časy, keď byť iná, bol priam hriech. Hlavne jedna farba bola priam prekliatím pre svoju nositeľku. Tou farbou bola červená, a to vo všetkých odtieňoch.
Ak mal ryšavé vlasy chlapec, to ešte nebolo až také zlé, aj keď sa o neho dievky netrhali. Ale ak tou nešťastnicou bolo dievča, od malička bolo terčom posmechu.
Ryšavú ženu dopredu považovali za hriešnu smilnicu, ktorú si chlapi vedeli predstaviť vo svojej posteli, ale nie pred oltárom .
Keď teda prišiel čas na vydaj, rodičia boli radi , ak si ju vzal za ženu starší vdovec, ktorému sa bolo treba starať o deti. Prípadne starý mládenec s nejakou tou chybou . Ak to bola telesná chyba, to ešte nebolo to najhoršie . Ibaže v minulosti sa na dedine snažili rodičia oženiť aj tých menej chápavých, ak nie úplne sprostých synov. Vtedy to bol dvojnásobný kríž.
K tejto úvahe ma priviedol povzdych jednej starkej, ktorá bola prírodou obdarená ohnivo červenou hrivou. Keď som ju spoznala, pomedzi šediny jej ešte prebleskovali farby tmavého pomaranča.
Pri čakaní pred obchodom na chlieb si babky krátili čas rozoberaním všetkých možných aj nemožných problémov. V tom najlepšom okolo nich prešla mladá dievčina s divokým strapatým účesom ohnivej farby . Babky si ju samozrejme hneď všimli a začali ju za vlasy súdiť. Keď som sa dievčiny zastala , že je mladá a chce sa páčiť, odmenou mi boli ich zamračené pohľady .
Za všetky mi s výčitkou v hlase odpovedala spomínaná starká .
„ Vám mladým je dnes dobre. Vy sa na červeno farbíte, ale mňa červená hlava za hlupáka vydala."
Jej manžel je dnes už nebohý, ale poznala som aj jeho. Múdre slovo od neho počuť nebolo a pridával sa k tomu aj častý alkohol . Mali spolu päť detí. Jedna dcéra a syn sa rozumom podali na matku , ale dve ďalšie dcéry a jeden syn na otca . Všetci traja majú dnes invalidný dôchodok pre mentálnu zaostalosť.
Táto príhoda však napovedá aj o tom, že nie všetko bolo vo vzťahoch na dedine také ideálne ako sa nás o tom pokúšajú presvedčiť rôzne spomienkové relácie z nášho vidieka.
Stačila malá odlišnosť a jedinec bol v nemilosti.
