Prameň. Áno, toto je moja odpoveď na otázku "A prečo?". Predstavte si sled udalostí na Slovensku ako rieku, ktorá tečie od vyššie položeného miesta k nižšiemu. Už len paralela s vyšším a nižším miestom nám dáva priestor na zamyslenie. Čo myslíte, kam sa dostanú tí, ktorí si dajú ruky za hlavu a nechajú sa pohodlne unášať prúdom? No predsa medzi všetkých tých, ktorí sa rozhodli zvoliť podobnú cestu. Tu zápasia o najmenší kúsok „potravy" a v niektorých prípadoch dokonca požierajú aj sami seba. Ale čo ten opačný koniec, čo sa nachádza na najvyššom mieste? Prameň k šťastiu, poznaniu a múdrosti.
Robme to, čo nás baví!
Podľa mňa jednou z najväčších katastrof Slovenska je presvedčenie veľkej väčšiny Slovákov, že človek chodí do práce aby zarábal peniaze. "Veď práca má živiť, nie baviť", je častým výrokom najmä staršej generácie Slovákov, ktorá pravdepodobne pramení z predošlého režimu. Skúsme sa pozrieť na nasledovný výrok a porovnajte ho s predošlým tvrdením: "Chodím do práce, pretože milujem to čo robím". Našli ste ten podstatný rozdiel? Koľko ľudí v našom okolí príde z práce domov a sťažuje sa ako veľmi ich práca nebaví, ako neradi do práce chodia, že plat je neprimeraný ich výkonu a že aj upratovačka sa má v tej práci lepšie ako oni? Toto sa stane, keď naša práca a naše povolanie nie je tým istým. Už Sokrates povedal, že "tam kde sa pretínajú naše záujmy s potrebami tohto sveta, tam leží naše povolanie". Moderné výskumy taktiež potvrdzujú, že ak sa minimálne 70% svojho času nevenujeme aktivitám, ktoré nás bavia, osobnostne upadáme. Prečo potom trávime tretinu svojho dňa niečím, čo nás nenapĺňa alebo nebaví? Aby sme platili účty? Uživili rodinu? Dopriali si určitý štandard?
Ak budete robiť prácu, ktorá vás bude baviť, garantujem vám, že budete v nej podávať 10-krát lepší výkon ako keď vás práca nebaví. S veľkou pravdepodobnosťou bude podobným spôsobom rásť aj vaše ohodnotenie. Chce to odvahu urobiť rozhodnutie byť v živote šťastný, ale výsledok určite stojí za to, čo myslíte?
Robme preto prácu, ktorá nás baví a to bez akýchkoľvek kompromisov. Ak ste takú príležitosť na pracovnom trhu ešte nenašli, tak si ju vytvorte sami! Nechcete predsa na svojej smrteľnej posteli prehlásiť, že tretina vášho života bola premrhaným časom, alebo áno?
Buďme už konečne dospelí!
Nedávno som čítal veľmi výstižnú definíciu dospelosti: "Dospelosť je fáza života človeka, kedy dokáže vyjadriť svoj názor a zároveň počúvať názory iných". Niekedy mám pocit, že sme stále teenageri. Svoj názor máme všetci, ale tam to aj končí. Veľmi podstatnou je práve druhá časť výroku - počúvať názory iných. Počúvať ale v tomto prípade neznamená vypočuť! Počúvať znamená empaticky vnímať, snažiť sa pochopiť názory a dôvody konania toho druhého "obutím sa do jeho topánok". Tak prečo vždy reagujeme bez uistenia sa, že sme pochopili? Prečo vždy hľadáme problémy a prekážky v cieľoch iných a nesnažíme sa pochopiť dôvody ich konania a podporiť ich našimi nápadmi a riešeniami? Aké by to len bolo, keby náš národ dospel?
Tvorme a buďme proaktívny!
Za lenivosť a pohodlnosť nikdy nič nedostaneme - ani peniaze, ani skúsenosti, ani žiadne vedomosti... Uvedomme si, že tvorcom nášho životného scenára sme MY! Nie náš šéf v práci, ani nie manželka/manžel, dokonca prekvapivo ani žiadny z našich politikov, ale my sami! 90% ľudí venuje svoj čas riešením problému, ktorý je mimo ich okruhu vplyvu (mimo ich dosah). Spomeňme si koľko času venuje Slovenský národ rozpravám o politike, koľko hádok a vášnivých diskusií zažívame v našich rodinách. A keď príde ten správny moment, aby sme povedali svoj názor, tak k volebným urnám príde pár desiatok percent Slovákov... Podobných príkladov by sme našli v našom živote veľa:
Myslíte si, že náš šéf robí hlúpe rozhodnutia alebo sa k vám správa otrasne? Porozprávali ste sa s ním otvorene alebo ste ho stokrát ohovorili aj s vašimi kolegami?
Rúti sa vaše manželstvo do záhuby a ste z toho nešťastný/á? Ako veľmi ste v ťažkom období manželstva dokázali milovať svojho partnera? Ak ste si všimli, tak milovať je sloveso a predstavuje teda činnosť. Koľkokrát ste kúpili v ťažkých časoch partnerovi darček, koľkokrát ste ho pozvali na večeru, koľkokrát ste ho zobrali na vaše obľúbené miesta a koľkokrát ste mu prehrali v aute jeho obľúbenú pieseň?
Začnime vždy od seba, zvoľme prístup "z vnútra von" a náš život nadobudne nový rozmer.
Podporujme ďalších plavcov proti prúdu!
Zažili ste už situáciu, kedy ste si za "inakosť" vyslúžili nálepku idiota? Tvrdenia charakteru "veď ty zistíš ako to chodí" vám na jednej strane podlamujú kolená a na druhej strane dodávajú silu aby ste mohli povedať "Dokázal som to!" Ste jedným z tých, ktorí sa stretávajú s nepochopením okolia? Mám pre vás dobrú správu: Nie ste sami! Ľudí, ktorí chcú v živote niečo dosiahnuť, niečo viac ako je len veľkosť vlastného majetku a rozhodli sa ísť cestou zodpovednosti, čestnosti a slušnosti je viac ako si myslíte. Práve preto je vašou úlohou podporiť ľudí ako ste vy - dodať im odvahu a počúvať ich. Podať im pomocnú ruku, keď ich plávanie proti prúdu vyčerpá až natoľko, že začnú meniť svoj smer. Predstavte si, aké by bolo mať okolo seba ľudí, ktorí vám veria a plne vás podporujú v tom, čo robíte. Tu sa naozaj oplatí riadiť zlatým heslom "Rob druhým to, čo chceš aby oni robili tebe".
Neberme cukríky od neznámych!
Keď som bol malé dieťa, mama mi často hovorila nech si neberiem cukríky od neznámych. Tu to používam ako paralelu s negatívnymi vzormi, ktoré Slovensko má. Od rána do večera sme bombardovaní informáciami z bulvárov, komerčných televízií a rádií, ktoré nám dávajú obraz o tom, ako vyzerá a má vyzerať svet. Neustálim "braním cukríkov" sa tento obraz sveta stane aj naším obrazom a začneme plávať s prúdom. Preto pozor od koho beriete cukrík! Svet nie je taký alebo onaký, je presne taký, akým si ho spravíte sami. Slovensko potrebuje nové vzory - vzory čestnosti a morálky, novodobých lídrov, ktorí dokážu upriamiť pozornosť národa na vyššie ciele našej spoločnosti. Každý z nás má v sebe plamienok lídra; rozdiel medzi skutočnými lídrami a tými, ktorí "sedia doma" je len v našom rozhodnutí rozdúchať plamienok a premeniť ho na vatru.
Nevzdávajme sa!
Dokázať niečo výnimočné nie je nikdy tou ľahšou cestou. Znamená to veľa sebazapierania, disciplíny a vytrvalosti. V tých najťažších momentoch si vždy pripomeňte, že pri prameni je najväčší odpor a spomeňte si na slová Winstona Churchilla z októbra 1941, kedy prehovoril pred študentmi slovami: "Never, ever, ever, ever, ever, ever, ever, give up. Never give up. Never give up. Never give up."
Plávať proti prúdu. A prečo ešte? Pretože Slovensko potrebuje zmenu a ľudí, ktorí vedia plávať proti prúdu.
