Bol to ale muž veľmi múdry a výsledkom jeho neustáleho uvažovania a premýšľania bolo nesmierne cenné dedičstvo, ktoré má nadčasovú hodnotu i pre nás, ľudí žijúcich v modernej dobe. „Ľudský život nie je nič iné, ako reťaz zmeškaných príležitostí.“ Presne tak, nebol to nik iný ako slávny filozof Sokrates a práve z jeho úst zazneli i tieto slová.
Život nám teda bradatý pán Sokrates vykresľuje ako sled udalostí, zdanlivo náhodných a ľudský tvor, uvrhnutý do časopriestorového väzenia, zamknutý vo svojom vlastnom uvažovaní je nútený každý deň tieto udalosti prežívať. Udalosti a zážitky prinášajú so sebou nové a nové príležitosti a nové rozhodnutia. Človek, poháňaný svojim vlastným osudom, si každý deň vyberá, či už medzi kabátmi, alebo medzi ľuďmi, s ktorými trávi svoj čas. Práve tu nastáva veľký filozofický problém. Čo by bolo teraz, keby som si vybral inak?
Áno, a práve za touto otázkou je potrebné a dokonca nevyhnutné umiestniť taktiež veľký filozofický otáznik. Skúšame nové veci každý deň, využívame slasti, radosti, ktoré život ponúka, ale čo so šancami, ktoré ostali nevyužité? Zapadnú prachom, vytratia sa z našej mysle i keď ich možno budeme dlho ľutovať?
Sokrates a jeho nazeranie na život a existenciu vôbec bolo veľmi priamočiare, lineárne a bolo posadané do starovekého sveta. Nedávno ma zaujal jeden film s názvom Mr. Nobody. Už z názvu cítiť filozofickú problematiku a skutočne v tomto filme môžeme sledovať krásnu oslavu ľudského života, v ktorom Mr. Nobody vystupuje ako nikto a zároveň každý- každý z nás. Mr. Nobody takisto znáša svoj životný údel ako obyčajný človek, avšak jeho život nie je celkom obyčajný. Zakaždým, keď predstúpi pred nejaké rozhodnutie, otvorí sa v jeho svete akýsi paralelný svet a jeho druhé ja v tomto svete vykoná úplne opačné rozhodnutie, ako jeho „pravá podstata“ v pôvodnom svete.
Toto zdanlivo nezmyselné dianie má svoje opodstatnenie- harmónia sa zachováva, život a čas plynú ďalej v priestore a naše druhé ja pokračuje v interaktívnom paralelnom svete ďalej- avšak iným smerom, ako my. Čo by asi povedal na taký svet Sokrates? Existujú v takomto svete vôbec nejaké zmeškané príležitosti alebo dokonca zlé rozhodnutia? Miliardy iných svetov, ktoré sme vytvorili aktivitou svojho rozumu pri prostom rozhodovaní, žijú popri nás, alebo naozaj len v našej mysli?
Myslím, že je to téma hodna naozaj dlhého a hĺbavého premýšľania. Vo svete by možno takou cestou bolo menej sebaľútosti, viac aktivity a takýto svet by bol určite viac odvážny. Nestál by taký svet za to?
Sokrates by sa určite kvôli tejto myšlienke vydal na jednu zo svojich nekonečných prechádzok plných siahodlhých prúdov myšlienok. Kto vie, možno sa v tom paralelnom svete naozaj aj teraz prechádza.
