Slovensko s našimi automobilovými fabrikami skončilo prvé, čo znamená, že prudký nástup umelej inteligencie do montážnej výroby ohrozí dramatickú časť miest tých ľudí, ktorí dnes pracujú vo Volkswagene, alebo Kia. Samotná robotizácia nie je žiaden nový jav, už dnes je vo výrobe prítomná, no v súvislosti s novou generáciou strojov už nehovoríme o mechanických kolegoch, ale samostatných a mysliach pracovných robotoch, ktoré dokážu zvládnuť vo fabrike takmer všetky, aj zložitejšie úkony. Niektoré z nich môžu byť aj priemyselnými learning machine, teda strojmi, ktoré sa svoju prácu učia počas samotného pracovného procesu a zdokonaľujú sa tak až na najvyššiu možnú mieru ovládania svojich povinností.
Otázkou je prečo sme na Slovensku dopustili, aby bola oporou nášho priemyslu v zásade nízko kvalifikovaná priemyselná práca založená na spájaní komponentov do vyšších celkov. Pretože súčasťou vyjednávania podmienok o príchode veľkých firiem mala byť aj požiadavka na vznik vývojových centier a ich spolupráce so slovenským výskumom a univerzitným prostredím. Namiesto toho sme uprednostnili krátkodobé riešenia vykúpené za desiatky miliónov eur štátnej pomoci a to napriek tomu, že vieme, ako ľahko môže byť dnes pracovná sila nahradená strojmi.
Dnes už nemá zmysel vracať sa k týmto trestuhodným rokovaniam, no tak ako v iných oblastiach aj tu platí, že zatiaľ čo sú krajiny, ktorých obyvatelia budú postupne v oblastiach strojárenstva a služieb nahradení umelou inteligenciu, sú aj také krajiny, ktorých priemysel dnes stojí na tom, že umelú inteligenciu a roboty vyvíjajú, vďaka čomu zamestnávajú milióny ľudí v sektoroch s najvyššou pridanou hodnotou a bez rizika, že by tento priemysel cestoval po svete za lepšími podmienkami.
Ak teda chceme zachrániť slovenský pracovný trh a neustať na úrovni Bangladéšu Európy, musíme veľmi razantne prijať sériu zákonov a stimulov, ktoré umožnia na Slovensku rozvoj a príchod veľkých aktérov novej technologickej revolúcie. Všetci totiž cítime, že súčasná priemyselná výroba ide už iba zo zotrvačnosti a nijako nás nepripravuje na zlom v štruktúre výroby a výskumu, ktorý nie je niekde v budúcnosti, ale už dnes v každej jednej fabrike. Musíme to urobiť skôr, ako sa budúca umelá pracovná sila nerozhodne, že Slovensko ostane krajinou, kde má človek hodnotu niekoľkoriadkového programovacieho kódu.
