Po roku zúrivých konfliktov by si mali všetci politickí aktéri uvedomiť, že spoločnosť nemôže napredovať, ak sa uzatvoríme v zničujúcej špirále vzájomného osočovania a šírenia nenávisti. Slovensko je demokratická krajina a súčasťou života v demokracii je aj prijať vlastnú porážku. Porážka v politike nemá rovnakú váhu ako zlyhanie v osobnom živote, prehra vo voľbách predsa nie je porovnateľná s tým, že ste sa museli rozviesť, alebo si vyčítate, že vaše deti majú zlé školské výsledky.
O spoločných veciach, ktoré nás trápia všetkých rovnako, o zhnitých nemocniciach, alebo nefungujúcich vlakoch, môžeme diskutovať vecne, bez toho, aby sme sa urážali. Politici majú zodpovednosť za mieru myšlienkového násilia, ktoré ovládlo Slovensko. Lenže my dnes nepotrebujeme studenú občiansku vojnu.
Väčšina ľudí chce žiť v modernej a prosperujúcej krajine, kde sú rešpektované ich práva. Ctia si zákon, no sú citliví, keď dochádza k nespravodlivosti a keď sa politika a moc menia na súkromnú korisť takých politikov, ktorí si pomýlili súkromný život so životom spoločnosti. Veľká noc nám ponúka paralelu, ako sa môže zásadne spoločnosť zmeniť, tak ako sa zmenili staroveké spoločenstva, ktoré získali vďaka vtedajším náboženským predstavám náboženský impulz.
Nepotrebujeme falošné zmierenie, no musíme hľadať k sebe cestu, musíme sa pochopiť, vcítiť sa do problémov nie iba vlastných, ale všetkých, s ktorými žijeme v jednej krajine a na jednom kontinente. Veľkonočné zmierenie nie je kapitulácia, ale priestor, aby sa aj politici zamysleli na tým, ako a prečo tak agresívne vystupujú, prečo sa pritvrdil ich jazyk za hranicu prijateľného a čo to vlastne spoločnosti prináša.
Rozhádaná a hysterická krajina sa nikam nepohne. Slovensko má všetky predpoklady na nato, aby sme sa stali príkladným štátom, no prvou podmienkou je, aby sme začali spoločne pracovať na veľkom projekte slovenskej obnovy a renesancie, ktorá z nás urobí modernú a vzornú krajinu.
Pekné Veľkonočné sviatky
