Každý máme veľa obľúbených vecí. Ja mám aj svoj obľúbený výťah!
Nachádza sa v jednom z architektonicky veľmi kvalitných obytných blokov Obytného súboru Stred priamo nad piešťanskou kolonádou. Vyrobil ho národný podnik Závody potravinářských a chladírenských zařízení Pardubice v apríli 1961. O týždeň teda oslávi krásnu okrúhlu šesťdesiatku. Výhodou jeho malej kapacity je, že oslavy sa môže pri jazde v ňom zúčastniť každý, a neporuší pri tom protipandemické opatrenia.
Mám ho rád, lebo je spoľahlivý. Hoci za tých šesť dekád v ňom ostalo už pár cestujúcich zaseknutých, všetci sa zase odsekli. Aj v jeho zrelom veku nie je teda výstraha "Pozor!" namieste, jazdí s menšími zádrheľmi nehlučne, stále 24/7 a kamarátsky prevezie všetkých a všetko, čo treba. Pritom je rovnako rýchly ako jeho o polstoročie mladší bratranci a sesternice v okolitých bytovkách.
Mám ho rád, lebo je štýlový. V dnešnej záľahe moderných kovových a presklených výťahov sa na nič nehrá. Dokonca v ňom (našťastie) ani nehrá žiadna hudba! Interiér je celý drevený a dominujú mu vnútorné dreveno-sklené dvierka. Stačí ich za sebou zavrieť a hneď vás to na pár desiatok sekúnd vracia do nostalgických a útulných časov, na chvíľku zostať len so svojimi myšlienkami.
A mám ho rád najmä preto, že ním necestujem len tak bezo zmyslu. Tento výťah nie je v mojom dome. Avšak, vždy, keď sa ním veziem hore, viem, že na konci cesty ma čaká moja milovaná babička. Keď ním naopak idem dole, ona ma láskavo vyprevádza a sleduje, či ma výťah pustí do svojich drevených útrob. Nech spolu jazdíme ešte veľmi dlho!
