V Japonsku sa v nedeľu konali parlamentné voľby. Na Slovensku to v čase vrcholiacich sviatkov a návštev cintorínov veľa vášní nevzbudilo. Jednou z ústredných tém predčasných volieb bolo (ne)zvládnutie pandemickej situácie vládnou koalíciou.
Japonsko má za sebou rušný rok. Zvládlo v lete (ne)úspešne zorganizovať odsunuté Letné olympijské a paralympijské hry, hoc za prísnych podmienok, ktoré pri absencii divákov ubrali veľa z atmosféry, ktorá toto vrcholové podujatie zvyčajne sprevádza. Zároveň však v krajine výraznejšie prepukla tiež pandémia koronavírusu, ktorá si vyžiadala viaceré lockdowny a obmedzenia, ako to poznáme aj z Európy.
Práve tieto dva faktory prispeli k tomu, že v septembri dosť nečakane z postu predsedu dominantnej Liberálno-demokratickej strany (LDP) aj z úradu premiéra odstúpil Jošihide Suga. Bývalý šéf úradu Šinza Abeho mal ešte začiatkom roka 2021 popularitu v prieskumoch na úrovni 60 %, do konca leta mu však klesla až na rekordne nízkych 30 %. Vysoké náklady na olympiádu, veľmi pomaly sa rozbiehajúca vakcinácia a viaceré ekonomické obmedzenia pre pandémiu zrazili Sugu a oživili obavy z návratu do obdobia politickej nestability, kedy sa pred premiérom Abem striedali na poste predsedu vlády politici so životnosťou nie dlhšou než jeden rok. Uvidíme, ako sa v tejto chronológii zapíše Fumio Kišida, bývalý minister zahraničných vecí, ktorý Sugu nahradil a napriek kritike LDP a posilneniu opozičných strán dokázal celkom presvedčivo zvíťaziť a zachovať pre stranu absolútnu väčšinu poslaneckých mandátov.
No ak sa japonský vakcinačný Šinkansen rozbehol neskoro a v prvých metroch sa pohyboval prekvapilo pomaly, keď lídri dupli na plyn, obehol aj takého kedysi premianta v očkovaní, akým bolo začiatkom roka Slovensko, ako keď Šinkansen obieha 300-kilometrovou rýchlosťou slovenské rýchliky. Japonsku sa podarilo zaistiť dostatok vakcín Pfizer aj Moderna a pod taktovkou ďalšej legendy LDP, Tara Kōna, bývalého ministra zahraničných vecí aj obrany, sa vakcinačná kampaň rozbehla naplno. V polovici februára malo Slovensko zaočkovaných 5 % populácie, Japonsko 0,1 %. V polovici mája už nás obehli všetky zvyšné štáty V4ky, no s 26 % zaočkovaných aspoň jednou dávkou sme mali stále výrazne viac než 4,4 % v Japonsku. O ďalšie 3 mesiace už nás Japonsko predstihlo, kedy skočilo z 4 na 50 %, kým Slovensko iba z 26 na 43 %. Šinkansen sa však nezastavil, dnes začiatkom novembra má Japonsko obdivuhodných 78 % populácie zaočkovanej aspoň jednou dávkou, kým my iba 46 %, stále jasne najmenej spomedzi V4.
Japonský vakcinačný zázrak by nebolo možné dosiahnuť bez prakticky absolútneho konsenzu o nevyhnutnosti potreby očkovania na domácej politickej scéne. Očkovaciu kampaň ťahala vládna koalícia LDP spolu so stranou Kōmeito, avšak rovnako relevantné opozičné strany toto nespochybňovali. Ak vládu kritizovali, tak práve z opačných pozícií, za to, že očkuje príliš pomaly. Hlavná opozičná strana, ľavicová Ústavno-demokratická strana (CDP) zaujímala v predvolebných debatách často ešte striktnejšie stanoviská než vláda, vrátane potreby mohutnejšieho testovania PCR testami a karantén pre ľudí prichádzajúcich zo zahraničia. Medzitým u nás s výnimkou KDH a PS sa opozičné strany predbiehajú v tom, kto dokáže boj proti pandémii viac sabotovať, cez vyhlásenia kritizujúce očkovanie a pandemické obmedzenia až po cynické organizovanie protestov nedodržiavajúcich protipandemické opatrenia, ktoré ešte viac zhoršujú situáciu s nakazenými a podlamujú kolená nášmu unavenému zdravotníctvu.
Výsledky oboch stratégií vidíme. Japonský poriadok, lockdowny a očkovanie dnes spôsobujú to, že v celom Tokiu s populáciou 14 miliónov obyvateľov pribudlo minulý týždeň 17 prípadov covidu oproti 6 tisíc z časov vrcholiacej pandémie. Japonsko má 145 úmrtí na milión obyvateľov, my 2 400. Medzitým na Slovensku za stagnujúcej vakcinácie tretia vlna stále naberá na sile a aj ľudia, ktorí sa dali zaočkovať, koniec-koncov pre nastavenia covid semaforu prakticky žiadne výhody v čiernych okresoch nemajú. Svetlo na konci tunela sa zatiaľ nečrtá. Japonci medzitým plánujú preočkovať celú populáciu do konca novembra a následne začať s tretími dávkami, oproti nám sú v časovom sklze, čo sa týka prvých a druhých dávok.
Hlavným cieľom vlád Japonska aj Slovenska by malo byť zachrániť čo najviac životov v pretrvávajúcej pandémii a čo najrýchlejší návrat situácie do normálu. Prípad krajiny vychádzajúceho slnka ukazuje, že nájdenie spoločenského konsenzu na potrebe obmedzení a očkovania vedie k úspechu. Je však žiaľ pravdepodobné, že ak si dajú niektoré smerohlasné či ľudovorepublikánske strany na misku váh úspech v podobe zisku politických bodov a v podobe záchrany životov cez očkovanie, preváži ich záujem po tom prvom.
Použité zdroje:
