Počas volieb v uhoľnom kraji Nemecka

Počas volieb v uhoľnom kraji Nemecka
Písmo: A- | A+

Minulý týždeň sme s priateľmi absolvovali expedíciu naprieč Nemeckom. Jej časť sa viaže na západné Severné Porýnie-Vestfálsko, známy banícky kraj.

Naši kamaráti, nemecko-slovenský manželský pár, bývajú v Baesweileri, mestečku na západe Severného Porýnia-Vestfálska (ďalej NRW). Sami označujú svoj kraj nie príliš vábne ako za jednu z najškaredších častí Nemecka. Chcel som si v tomto urobiť vlastný názor, a naša cesta bola na to ideálnou príležitosťou.

Baníctvo v súčasnosti

Na vhupnutie do témy je nutné najprv priblížiť nemeckú situáciu. Významným míľnikom pre nemeckú energetiku a hospodárstvo bol roku 2011, kedy po havárii na jadrovej elektrárni Fukušima-Daiči vláda Angely Merkelovej rozhodla o odklone od využívania jadrovej energetiky. Znamená to v praxi, že k 31. decembru 2022 budú odstavené aj posledné bloky nemeckých jadrových elektrární. Spoločne s nastupujúcou zmenou klímy to v Nemecku vyvolalo politiku tzv. Energiewende. Za poslednú dekádu došlo k obrovskému nárastu kapacít obnoviteľných zdrojov energie, najmä veternej a solárnej. Keďže však stále sú aj časy, kedy práve nefúka a nesvieti slnko, základ energetického mixu musia aj v súčasnosti tvoriť tiež elektrárne spaľujúce fosílne palivá, t. j. primárne uhlie a zemný plyn.

Rýnsky hnedouhoľný revír s jednotlivými banskými oblasťami
Rýnsky hnedouhoľný revír s jednotlivými banskými oblasťami (zdroj: Wikimedia Commons)

Energetický mix Nemecka dnes ráno.
Energetický mix Nemecka dnes ráno. (zdroj: Electricitymap.org)

Dnes ráno o 8:00 tvorilo uhlie 9,2 % energetického mixu krajiny. Nemecko bolo schopné vyrábať s intenzitou uhlíka 135 g (gCO2eq/kWh), čo je menej než slovenských 174 g, ale výrazne viac než francúzskych 25 g. Pre nemecký uhoľný priemysel predstavuje jednu z kľúčových oblastí práve Rýnsky hnedouhoľný revír (RHR). V tejto oblasti na západe NRW približne medzi Aachenom a Kolínom nad Rýnom sa nachádzajú aj v súčasnosti významné ložiská hnedého uhlia.

Hlavné oblasti ťažby v revíri - Inden, Hambach a Garzweiler predstavujú krajinné bariéry. Medzi Indenom a Hambachom sa nachádza Forschungszentrum Jülich.
Hlavné oblasti ťažby v revíri - Inden, Hambach a Garzweiler predstavujú krajinné bariéry. Medzi Indenom a Hambachom sa nachádza Forschungszentrum Jülich. (zdroj: Openstreet maps, upravil autor)

Baníctvo a život v Rýnskom hnedouhoľnom revíri

V priestore medzi Aachenom a Kolínom sú dnes aktívne tri veľké povrchové lomy. Lomy, keďže na rozdiel od Slovenska je v revíri uhlie ťažené nie v podzemných baniach (nem. Bergwerk), ale v povrchových lomoch (nem. Tagebau). Pri takomto postupe odpadá riziko závalov, ktoré poznáme z Hornej Nitry, avšak je to spôsob, ktorý je brutálny pre krajinu. Krajina v RHR je dôkazom toho, že zmeny sú očividné a aj v dlhodobom horizonte nezvratné.

Kým ťažobné spoločnosti sa v dôsledku ťažby zavŕtavajú stále nižšie a nižšie, naopak vznikajú aj obrovské objemy vyťaženého materiálu, ktorý sa vŕši v neďalekých zónach od lomov na haldy, vytvárajúc v kontraste od lomových roklín nové „vrchy“. Všetky aktívne lomy v oblasti, Inden, Hambach aj Garzweiler, predstavujú oblasti s rozlohou niekoľko desiatok kilometrov štvorcových, ktoré sú neprístupné pre miestnych obyvateľov a tvoria krajinné bariéry pre dopravu aj faunu. Kvôli ťažbe a poľnohospodárstvu sa z krajiny prakticky vytratili prirodzené lesy. Ako hovorí Klára: „Ak tu nájdu rásť päť stromov vedľa seba, postavia okolo plot, osadia tabuľu a vyhlásia územie za prírodnú chránenú oblasť.“

Neboli to však len lesy, ktoré sa vytratili. Od 60. rokov 20. storočia muselo ťažbe ustúpiť viac než 50 obcí. Všetky vysťahované a zbúrané obce boli opätovne vystavané o niekoľko kilometrov ďalej, predsa je však ťažko predstaviteľné, že aj v súčasnosti sú niektoré obce naďalej vystavené ohrozeniu zrušenia pre ťažbu. Nemecko sa má podľa súčasných plánov rozlúčiť s uhlím až v roku 2038. Teda o 16 rokov neskôr než s jadrom. Tomu zodpovedá aj plánovaná doba ťažby v Indene, Hambachu a Garzweileri, ktorá sa v roku 2018 odhadovala na termíny 2035-2045. Lomom ustúpili aj niektoré diaľnice, ktoré boli taktiež pre rozširovanie ťažby presunuté.

Všetky tieto lomy patria energetickej spoločnosti RWE, ktorá sa tým pádom stáva kľúčovým zamestnávateľom v regióne. Na uhoľné lomy sú logicky naviazané aj zariadenia, ktoré uhlie spracujú, t.j. spália – uhoľné elektrárne. Spoločne s lomami a haldami tvoria podľa miestnych hlavné škaredé prvky v oblasti. V RHR sú 4 funkčné uhoľné elektrárne – Weisweiler, Neurath, Niederaussem a Goldenberg.

Uhoľná elektráreň Weisweiler
Uhoľná elektráreň Weisweiler (zdroj: Autor)
Haldy v oblasti Baesweileru a Alsdorfu predstavujú prakticky jediné zalesnené územia
Haldy v oblasti Baesweileru a Alsdorfu predstavujú prakticky jediné zalesnené územia (zdroj: Google Earth, upravil autor)

Samozrejme, nikto, obyvatelia, ťažobné spoločnosti ani vláda, nechcú, aby územia po ťažbe zostali ako mesačná krajina. Preto sa v krajine snažia ťažobné územia rekultivovať a zalesniť. Osobne sme mali možnosť navštíviť lom Hambach aj haldu Carl Alexander v Baesweileri. V Baesweileri sú dve haldy. Kým tá v časti Setterich, Bergehalde Emil Mayrisch, je ešte stále aktívna a každý deň počuť pípajúce nákladiaky, ktoré prinášajú nový odpad, tá v centrálnej časti mesta, Berghalde Carl Alexander, je premenená na park s vyhliadkou. Z diaľky pôsobí pôsobivo, na východnom úpätí moderné detské ihrisko a vysadený park nijako nenapovedajú tomu, že kráčame po kope kamenného odpadu. Keď však vyjdeme po schodisku a chodníkoch až na vrchol haldy cca 100 metrov nad úroveň okolitého terénu, vidíme, že všetko nie je úplne ideálne. Na strmších úbočiach je evidentné, že vodná erózia niekde vymlela vrstvu pôdy, ktorú na povrch odpadu navŕšili a ktorá je kľúčová pre fungovanie akejkoľvek vegetácie na tomto „kopci“. Na západnom úbočí vyrástol brezový les, no je vidieť, že pre silný vietor a nekvalitnú pôdu sa veľmi neuchytili a mnohé z nich sú vyschnuté a polámané.

Výhľad však poskytujú tieto haldy krásny. Dovidieť z nich bez problémov aj do Holandska, a okrem ďalších háld a uhoľných elektrární vidieť aj rastúci počet veterných elektrární, ktoré sa stávajú ďalším neprirodzeným krajinným prvkom, avšak aspoň prinášajúcim bezuhlíkovú energiu.

Voľby a Baesweiler

V Nemecku sme sa ocitli minulý víkend – teda práve vo výnimočnom čase miestnych federálnych volieb. Voľby v Baesweileri prebiehali pokojne, s Hendrikom som navštívil aj volebnú miestnosť v miestnej škole. Zaujalo ma, že čas volieb je oproti nám oveľa kratší, len od 8:00 do 18:00, v komisii boli v čase nášho príchodu iba traja členovia. Naši hostitelia nám vysvetlili, že v oblasti je tradične populárna CDU, keďže, podobne ako to na Slovensku robilo HZDS či SMER, podporuje baníkov a zachovanie ich pracovných pozícií. Toto je však v dnešnej dobe pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní v baníctve, nepopulárne a CDU tak mladým Baesweilerčanom nemá veľmi čo ponúknuť. V NRW rovnako neponúkajú víziu pre boj s klimatickou krízou, keďže ďalšia podpora ťažby uhlia sa len ťažko dá označiť za krok vpred.

V Nemecku je špecifické pri voľbách, že máte dva hlasy – hlas pre kandidáta v jednomandátovom volebnom okrsku a hlas pre stranu. Tieto dva vaše hlasy pritom nemusia korešpondovať. Pokojne si môžete v Baesweileri vybrať kandidáta Zelených, lebo sa vám bude pozdávať, zatiaľ čo druhý hlas (Zweitstimme) nehodíte Zeleným ako strane, ale CDU. Väčšina malých strán ani len kandidáta nestavia, kým o Zweitstimme sa uchádzalo takmer 30 subjektov, kandidátov do boja o priamy mandát cez Erststimme postavilo len 9 strán.

Výsledky federálnych volieb z minulého víkendu v Baesweileri
Výsledky federálnych volieb z minulého víkendu v Baesweileri (zdroj: Stadt Baesweiler)

Volebné výsledky ukazujú, že mnohí miestni sa v meste takto rozhodli podporu rozdeliť. Vyhralo tu CDU. Kandidátka kresťanských demokratov v meste vyhrala s 39, 5 % hlasov, pričom však za jej stranu zahlasovalo o už 6,2 % voličov menej. Celkovo však vo volebnom okrese Aachen II, kam Baesweiler patrí, zvíťazilo SPD a mandát obhájila jeho kandidátka Claudia Boll. Pre CDU tak voľby predstavovali stratu jej bašty, keďže doteraz v okrese Aachen II víťazili ako strana práve kresťanskí demokrati. Ako hlasoval Hendrik? To nás nemusí zaujímať, keďže volebné právo je aj v Nemecku tajné. ;)

(Nie až tak veľmi prírodný) unikát

Lom Hambach, ktorý sme mali možnosť na vlastné oči vidieť, je ohromujúci. Pripomína so svojimi terasami Grand Canyon. Na najhlbších miestach siaha až 400 metrov do hĺbky oproti okolitému terénu. Isto sa teraz pýtate, aká je nadmorská výška v oblasti. Terén tu dosahuje približne 90-130 m. n. m. To teda logicky znamená, že pri ubratí 400 metrov sa dostávame pod hladinu mora. A práve tu je ukrytý ten unikát. Lom Hambach dosahuje maximálnu hĺbku povrchu 293 metrov pod hladinou mora. A to nie je iba najnižšie položené miesto na povrchu Nemecka, ani Európy, ale celého sveta, čo sa týka ľudskej činnosti! Nikde inde v Európe sa nedostanete nižšie, pokiaľ nerátate oceánske dno a podzemné bane, než v rokline hambašského lomu, a z prírodných lokalít sa nižšie nachádza len Mŕtve more na Blízkom východe.

Postupný úbytok lesa a naopak rozširovanie lomu v oblasti Hambachu.
Postupný úbytok lesa a naopak rozširovanie lomu v oblasti Hambachu. 

Predsa len stále prírodný unikát

Hneď vedľa hambašského lomu sa rozkladá prírodný unikát, na miestne pomery veľmi významný. Tzv. Hambašský les (nem. Hambacher Forst) predstavuje posledných asi 200 hektárov prirodzeného lesa, ktorý nad oblasťou banskej ťažby v rozlohe vyše 4 000 hektárov rástol, kým ho RWE nezačala od roku 1978 postupne rúbať pre rozširovanie ťažby. Hambašský les sa stal od roku 2010 symbolom boja proti uhoľnému ťažobnému priemyslu. V lese sa usídlili ekologickí aktivisti, ktorí odmietali územie opustiť, aby tak zabránili výrubu stromov. Miestna vláda vedená minulotýždňovým porazeným z federálnych volieb, premiérom NRW Arminom Laschetom, v roku 2018 nariadila príbytky aktivistov zbúrať pre údajné riziko požiarov, čo však súd v Munstri minulý mesiac vyhlásil za neoprávnené rozhodnutie. Posledné časti lesa tak zatiaľ ťažbe odolávajú, na satelitných snímkach ich môžete vidieť na juhovýchodnom okraji lomu Hambach.

Protest aktivistov na hranici lomu Hambach so zvyškami lesa v roku 2011
Protest aktivistov na hranici lomu Hambach so zvyškami lesa v roku 2011 (zdroj: Wikimedia Commons)

Jadro medzi uhlím?

Zaujímavosťou, ak budete cestovať cez Rýnsky hnedouhoľný revír, je mestečko Jülich. V ňom sa (pozri žltý štvorec na mape hore) nachádza Forschungszentrum Jülich, jedno z najvýznamnejších  interdisciplinárnych stredísk výskumu v Nemecku a jedno z centier jadrového výskumu v Európe. V areáli sa nachádzali aj dva jadrové reaktory – AVR a FRJ-2. AVR fungoval v rokoch 1969-1988, FRJ-2 v rokoch 1962-2006. Aj po odstavení reaktorov sa v areáli, ktorý je skrytý uprostred lesa, nachádza množstvo ďalších výskumných pracovísk.

Zum Schluss

Zhrnuté a podčiarknuté, zoznámenie sa s priemyselným regiónom bolo pre nás počas expedície, kedy sme si inak užívali kultúrne a architektonické klenoty Nemecka, zaujímavým osviežením. Viac-menej aj súhlasím s postojom, že to nie je práve to najkrajšie, čo v Nemecku uvidíte. Avšak, pokiaľ budete prechádzať týmto územím, návštevu niektorej z vyhliadkových plošín, ktoré RWE prevádzkuje pri každom z troch lomov, či početných háld prerobených na lesíky, môžeme iba odporučiť.

Hľadíme na halde v ústrety svetlej budúcnosti Rýnskeho hnedouhoľného revíru?
Hľadíme na halde v ústrety svetlej budúcnosti Rýnskeho hnedouhoľného revíru? 

Zdroje:

https://www.gfz-potsdam.de/medien-kommunikation/meldungen/detailansicht/article/tagebaue-besser-als-bisher-ueberwachen/

https://www.openstreetmap.org/#map=13/50.9236/6.2054&layers=H

https://www.researchgate.net/figure/Location-of-the-Hambach-mine-in-Germany-Thomas-Roemer-OpenStreetMap-data_fig1_324624111

https://wahlen.regioit.de/1/bw2021/05334008/praesentation/ergebnis.html?wahl_id=87&stimmentyp=1&id=ebene_3_id_6

https://inis.iaea.org/search/searchsinglerecord.aspx?recordsFor=SingleRecord&RN=51088061

Skryť Zatvoriť reklamu