Zahraničný rádioaktívny odpad – hrozba či príležitosť?

Písmo: A- | A+

V súčasnosti vo vláde prebieha diskusia o budúcnosti spracovania rádioaktívneho odpadu zo zahraničia na Slovensku. Rád by som poukázal na širšie okolnosti tejto problematiky, ktoré zatiaľ veľmi nepočujem.

Autor textu pracuje na Úrade jadrového dozoru SR. Tento text vyjadruje výhradne súkromný náhľad autora na problematiku ako občana SR. Úrad jadrového dozoru SR ako nezávislý štátny dozorný orgán sa k problematike vyjadril napr. tu.

Čo vlastne je ten JAVYS zač?

Na Slovensku má vyraďovanie jadrových zariadení, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom, vrátane realizácie prepráv, na starosti spoločnosť JAVYS (Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s.). Ide o štátnu spoločnosť v 100%-nom vlastníctve Ministerstva hospodárstva SR, ktorá ako GovCo, a. s. vznikla v roku 2005 a to odčlenením od Slovenského energetického podniku, a. s. Na čele stoja orgány v zmysle stanov – štvorčlenné Predstavenstvo, ktorého predseda je tiež generálnym riaditeľom, deväťčlenná Dozorná rada a Valné zhromaždenie. Jednou z hlavných úloh JAVYS-u, ktorá stále trvá, je vyradenie odstavených elektrární v Bohuniciach, teda elektrárne A-1, odstavenej ešte za Československa, a V-1, ktorú sa Slovensko zaviazalo odstaviť v rokoch 2006-2008 ako podmienku vstupu do EÚ.

Pre tieto účely je priamo v lokalitách Bohunice a Mochovce zriadených viacero pracovísk, ktoré prevádzkuje JAVYS a slúžia na ukladanie či skladovanie vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov a ako zariadenia na spracovanie a úpravy týchto odpadov. Od roku 2013 JAVYS v súlade so zákonmi spracúva okrem odpadov z našich zariadení tiež veľmi nízko- a nízko-aktívne rádioaktívne odpady zo zahraničia, napr. z Českej republiky, Talianska či Nemecka.

Lokalita Bohunice - miesto jadrových elektrární A-1, V-1 (obe vo vyraďovaní) a V-2 (v prevádzke), ako aj ďalších jadrových zariadení JAVYS-u. Fotografia je z roku 2016, 4 chladiace veže už boli zbúrané.
Lokalita Bohunice - miesto jadrových elektrární A-1, V-1 (obe vo vyraďovaní) a V-2 (v prevádzke), ako aj ďalších jadrových zariadení JAVYS-u. Fotografia je z roku 2016, 4 chladiace veže už boli zbúrané. (zdroj: Zdroj:ZBGIS)

Na spracovanie odpadov slúžia dve zariadenia – Technológie na spracovanie a úpravu RAO v Bohuniciach (TSÚ RAO) a Finálne spracovanie kvapalného RAO (FS KRAO) v Mochovciach. Cieľom spracovania RAO je v praxi rôznymi metódami zmenšiť objem odpadu a vložiť ho sudov či vlákno-betónových kontajnerov pripravených na finálne skladovanie. Hoci sa často hovorí o „spaľovaní“ odpadov, spaľovanie je len jedna z technológií, ktorá sa využíva, ďalej je možné odpad pretaviť či lisovať. Základnou požiadavkou spracovania zahraničného RAO je, že odpad sa vracia do krajiny pôvodu s presne rovnakou aktivitou, s akou bol dovezený, len v menšom objeme. Na priblíženie činností v TSÚ RAO slúži napr. táto animácia.

Lokalita Mochovce - miesto jadrových elektrární EMO1,2 (v prevádzke) a MO34 (vo výstavbe), ako aj ďalších jadrových zariadení spoločností JAVYS. Snímok z roku 2016.
Lokalita Mochovce - miesto jadrových elektrární EMO1,2 (v prevádzke) a MO34 (vo výstavbe), ako aj ďalších jadrových zariadení spoločností JAVYS. Snímok z roku 2016. (zdroj: Zdroj: ZBGIS)

Bezpečnosť je vždy prvoradá 

To, čo vám isto povedia na každom školení BOZP, platí aj tu. Priorita bezpečnosti je niečím, čo je pre jadrovú energetiku súčasnosti príznačné a bezpečnosť (v jej oboch anglických významoch, nuclear safety a nuclear security) sa od 50. rokov stále zvyšuje. Je potrebné uznať, že v počiatkoch energetiky sa bezpečnosť v prvých desaťročiach sa posúvala dopredu metódou, ktorá využívala spätnú väzbu z udalostí. Napriek niektorým prevádzkovým udalostiam, ktoré sa v minulosti nevyhli ani Československu, sa bezpečnosť, čo sa týka prevádzky jadrových zariadení pri výrobe elektrickej energie aj čo sa týka ochrany obyvateľstva a životného prostredia, neustále zvyšuje. Dnešná situácia sa už vôbec nedá porovnať s tou, ako vo svete fungovala jadrová energetika pred Three Mile Islandom 1979 či Černobyľom 1986, a rovnako nie so stavom pred Fukušimou 2011.

Štáty sa v tomto našťastie nemusia spoliehať samé na seba, Slovensko je okrem iného členom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) a tiež Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM), ktoré poskytujú expertízu a poradenstvo. MAAE vydáva dokumenty Safety Standards, zhrňujúce základné princípy, požiadavky a odporúčania na zaistenie radiačnej a jadrovej bezpečnosti. Členské štáty EÚ majú v tomto vďaka členstvu v EÚ, resp. v EURATOM-e, poistku, že nároky na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení sú na vysokej úrovni. Záväzné dokumenty EÚ sú do našej legislatívy transponované. Napr. Smernica Rady č. 2011/70/EURATOM, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre zodpovedné a bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, spracovanie zahraničných rádioaktívnych odpadov umožňuje a spoluprácu krajín EÚ pri znižovaní záťaží na životné prostredie podporuje.

Aby zákonné predpisy nezostali len na papieri, na ich dodržiavanie dohliadajú na národnej úrovni dozorné orgány – Úrad jadrového dozoru SR, Úrad verejného zdravotníctva SR, Národný inšpektorát práce a ďalšie, ktoré vykonajú každoročne aj v zariadeniach JAVYS-u desiatky plánovaných či neplánovaných inšpekcií a majú možnosť vyžadovať nápravné opatrenia, uložiť finančné sankcie či dokonca prevádzku zastaviť. Rovnako sa na Slovensku konali a budú konať medzinárodné previerky pod patronátom MAAE, napr. misia ARTEMIS, ktorá preskúma na jeseň tohto roku (posunutá kvôli pandémii covidu) práve problematiku nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom v SR.

Nepodporujem žiadnu anarchiu a poškodzovanie životného prostredia. Bývam 15 kilometrov vzdušnou čiarou od areálu JAVYS-u v Bohuniciach, preto je pre mňa bezpečnosť vzhľadom na zdravie mňa a mojich blízkych prvoradá. Pokiaľ však prevádzka zariadení JAVYS-u je bezpečná, čo nespochybnila ani iniciatíva Chceme zdravú krajinu (ktorej aktivity v tejto diskusii a tiež v iných ťažiskových témach vítam; [a otázka kanálu Manivier nesúvisí so spracovaním zahraničných RAO]), nevidím dôvod na „strieľanie si do vlastnej nohy“ zo strany našej vlády. Inými slovami, ak v budove dokážeme bezpečne spracovať 100 ton odpadu zo SR, máme na to ľudí aj technológie, prečo je problém spracovať tam rovnako bezpečne 100 ton odpadu z ČR či Talianska?

Bohunické spracovateľské centrum (BSC RAO) ako súčasť TSÚ RAO v Bohuniciach, v prevádzke od roku 2000. (zdroj: ÚJD SR)
Bohunické spracovateľské centrum (BSC RAO) ako súčasť TSÚ RAO v Bohuniciach, v prevádzke od roku 2000. (zdroj: ÚJD SR) 

Slovensko by malo mať právo posudzovať každý jeden kontrakt samostatne, aby nedochádzalo k netransparentným aktivitám, a možnosť pri pochybnostiach o pôvode či stave odpadu jeho spracovanie odmietnuť. Proces spracovania domácich i zahraničných RAO sa dôsledne monitoruje a v prípade zistenia porušenia limitov výpustí či iných zistených vplyvov na životné prostredie je možné uložiť nápravné opatrenia. JAVYS má vybudovaný systém monitoringu a každý mesiac sprístupňuje dáta o výpustiach látok do atmosféry a vôd. Tento monitoring si raz za čas zo zaujímavosti pozerám. Faktom je, že čerpanie limitov rádionuklidov, teda nameraná hodnota, sa pravidelne pohybuje na úrovni 0,0 až 0,2 %, s vrchnou hranicou zväčša nepresahujúcou ani 1 % povolených hodnôt (napr. tu najnovší zverejnený monitoring za november 2020). V slovenských jadrových zariadeniach sú tiež vykonávané každých 10 rokov periodické hodnotenia jadrovej bezpečnosti, v TSÚ RAO to najnovšie prebehlo v roku 2019.

Budúcnosť EÚ leží v spolupráci

V súčasnosti okrem Slovenska spracovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zo štátov EÚ (resp. ex-EÚ) realizuje aj Belgicko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko. Nie sú mi známe žiadne informácie, že tie by chceli so spracúvaním skončiť (ak o niečom takom viete, budem rád, ak mi túto informáciu poskytnete). V EÚ existujú ďalšie desiatky jadrových zariadení v iných štátoch, ktoré zariadenia na spracovanie odpadu a teda ani potrebné know-how nemajú. Či je to Taliansko, Nemecko, Česko či Maďarsko, v nasledujúcich dekádach do roku 2045 bude prakticky každý štát EÚ vyraďovať nejaké jadrové elektrárne, či mu vznikne minimálne aspoň inštitucionálny rádioaktívny odpad (t.j. napr. z vedy či lekárstva, ktorému sa nevyhne ani miništát typu Malty). 

Slovensko dnes nemá veľa oblastí, v ktorých by patrilo k vedeckej a technologickej špičke Európy, táto činnosť JAVYS-u však do nej podľa môjho názoru patrí. Vlastníme v súčasnosti v štátnych rukách moderné zariadenia so stovkami zamestnaných expertov a dlhými rokmi praxe. Bola by chyba zákonne si zväzovať ruky a odmietať tak príležitosti, kým ostatné krajiny, ktoré sú v tomto konkurenciou JAVYS-u a Slovenska, budú naďalej poskytovať svoje služby aj pre ostatné štáty.

Práve v tomto vidím možnosť prehĺbenia európskej spolupráce, o ktorej sa tak často hovorí. Považujem za úplne zbytočné, aby si 27 európskych štátov budovalo často od podlahy obdobné vlastné kapacity, keď na Slovensku ostanú kapacity po roku 2025 sčasti nevyužité a špecializovaná pracovná sila bez uplatnenia. Je nutné brať do úvahy, že na Slovensku to momentálne vyzerá, že pri dlhodobej prevádzke bohunickej elektrárne V-2 do roku 2045 v rokoch 2025-2045 prakticky nebude čo vyraďovať a teda aj odpadu na spracovanie bude výrazne menej. Čo asi budeme môcť robiť s personálom s dlhoročnými skúsenosťami za 20 rokov bez práce? Dnešní štyridsiatnici budú o dve dekády dôchodcami a noví zamestnanci nebudú mať kde získať prevádzkové skúsenosti. Slovensko má v tejto sfére potenciál spolupracovať so susednými členskými štátmi a stať sa lídrom v oblasti, čo môže podporiť aj trvalý záujem mladých ľudí o vedecký a technologický pokrok v tejto oblasti.

Nemecký kancelár Konrad Adenauer, neskorší prvý predseda Európskej komisie Walter Hallstein a taliansky premiér Antonio Segni pri podpise zmluvy o EURATOMe v Ríme v roku 1957. (Zdroj: Wikimedia Commons)
Nemecký kancelár Konrad Adenauer, neskorší prvý predseda Európskej komisie Walter Hallstein a taliansky premiér Antonio Segni pri podpise zmluvy o EURATOMe v Ríme v roku 1957. (Zdroj: Wikimedia Commons) 

Trochu do ústrania sa dnes dostáva fakt, že nízko- a veľmi nízko-aktívny rádioaktívny odpad, ktorý sa v TSÚ RAO a FS KRAO spracováva, nie je jediným pozostatkom po jadrovej energetike. Tým druhým je stredno a vysoko-rádioaktívny odpad – na vrchole čoho stojí samotné vyhoreté jadrové palivo. Je to technologicky a finančne veľmi komplikovaná sféra, ktorej zvládnutie však čaká v najbližších dekádach celý svet. Rovnako v tomto prípade považujem za úplne zbytočné, aby si každý štát budoval neefektívne vlastné finálne hlbinné úložisko vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu. Tak, ako vidím budúcnosť v spolupráci viacerých krajín EÚ pri spracovaní rádioaktívneho odpadu, tak rovnako ju vidím v spolupráci štátov pri hlbinných úložiskách. Slovensko už na túto tému viedlo diskusie napr. s Českom v roku 2019, ktoré je oproti nám v riešení hlbinného úložiska popredu. V roku 2018 podpísali memorandum o spolupráci pri budovaní hlbinného úložiska JAVYS so svojím českým náprotivkom SÚRAO. Vidí sa mi ako vhodné, aby naša krajina vystupovala ako aktér, ktorý v jadrovej oblasti bude podporovať spoluprácu štátov EÚ práve svojimi existujúcimi kapacitami pri spracovaní RAO. To sa nám na oplátku môže v budúcnosti vrátiť ako pozitívna vyjednávacia pozícia pri spolupráci s tými istými štátmi pri riešení hlbinných úložísk.

V dobe, kedy sa v EÚ snažíme naplniť ambiciózne klimatické ciele, a bez jadrovej energetiky sa nám to určite nepodarí, sú environmentálne záťaže na bezpečnú prepravu nízko- a veľmi nízko rádioaktívneho odpadu v ISO kontajneroch na vzdialenosť niekoľko sto kilometrov, jeho spracovanie v danej existujúcej lokalite, a návrat po ceste či železnici nazad, neporovnateľne nižšie, než by si vyžadovalo budovanie nových lokalít so zariadeniami na spracovanie RAO po Európe.

Záverom

To, či sa na Slovensku budú spracúvať iba odpady z domácej produkcie alebo aj zo zahraničia, bude politickým rozhodnutím a slnko opäť ráno vyjde, nech už bude rozhodnuté akokoľvek. JAVYS spadá pod Ministerstvo hospodárstva a môže robiť len to, čo bude mať vládou schválené. Je jasné, že ľudia sa vždy boja neznámeho a rádioaktívny odpad znie tak desivo, že každý si hneď logicky predstaví seriál Černobyľ či svietiace vytečené sudy niekde na zanedbanej skládke. Pri absencii verejnej diskusie s odborníkmi z oblasti jadrovej energetiky sa tento obraz len ťažko zmení. Širšia verejnosť môže pri lepšej informovanosti detailnejšie pochopiť fungovanie jadra na Slovensku. V rovnakom čase by nemala byť pozornosť verejnosti považovaná za niečo nežiaduce, ale naopak ako úplne normálna vlastnosť modernej občianskej spoločnosti a ako motivujúci faktor pre ďalšie zlepšovanie jadrovej bezpečnosti, ktorá je základom pre všetky následné plusy plynúce z jadra v budúcich dekádach.

Ako to nevyzerá vs. Ako to vyzerá. (Zdroj: Blain's Farm and Fleet, javys.sk)
Ako to nevyzerá vs. Ako to vyzerá. (Zdroj: Blain's Farm and Fleet, javys.sk) 

Verím, že každému z nás ide o to, aby bol život na Slovensku zdravý a bezpečný. Pokiaľ však budú pri preprave a pri spracovaní naďalej dodržiavané bezpečnostné požiadavky a vplyv na životné prostredie bude z toho titulu zanedbateľný, tak už neexistuje hra s nulovým súčtom (teda buď bude zariadenie spracovávať domáci aj zahraničný odpad a bude to zlé alebo bude spracovávať len slovenský odpad – a zrazu to už bude OK). Tieto alternatívy nemusia ísť nutne proti sebe. Pokiaľ akceptujeme, že prevádzka je bezpečná pre spracovanie domácich odpadov, tak by nemal byť problém ani rovnaký odpad z iných partnerských krajín. Ak sa nám podarí zachovať oba tieto piliere – bezpečnosť aj využitie kapacít – popri sebe, odmenou môže byť pri trvalom udržaní čistého životného prostredia možnosť rozšírenia európskej spolupráce, dobré renomé slovenského jadrového a technologického sektoru v zahraničí, udržanie zamestnanosti v sektore, či v neposlednom rade aj tie miliónové príjmy z dividend do štátneho rozpočtu, ktoré určite nájdu svoje uplatnenie, lebo nájsť dnes oblasť, kde štát negeneruje straty, ale zisky, nie je vôbec ľahké.

Skryť Zatvoriť reklamu