Minister financií Ladislav Kamenický včera zverejnil fotografiu, na ktorej spolu s Robertom Ficom pózuje s portrétom generála Milana Rastislava Štefánika. Očividne ide o pokus navodiť dojem historickej kontinuity, ako keby ich súčasná vláda stála na pleciach velikánov našej histórie.
V skutočnosti však ide o ďalší priehľadný pokus o lacný marketing, ktorý nemá s historickou pravdou nič spoločné. Ide o drzé zneužitie historickej osobnosti na politickú sebaprezentáciu – bez rešpektu k pravde, bez hanby, bez chrbtice.
Ten istý Robert Fico sa len pred pár dňami vyjadril, že „Slovensku by vyhovovala neutralita“. Teda niečo, čo je v priamom protiklade so všetkým, za čo Štefánik počas svojho života bojoval. Štefánik vedel, že sloboda malého národa sa nedá vydupať v izolácii. Budoval spojenectvá, rokoval so západnými mocnosťami, bol pri vzniku dohôd, ktoré umožnili vznik Československa – štátu pevne ukotveného v západnom civilizačnom okruhu.
Sme krajina v srdci Európy, s historickou skúsenosťou okupácií, s členstvom v EÚ a NATO, s ruskými raketami dopadajúcimi pár stoviek kilometrov od našich hraníc. Fico rečami o neutralite zjavne len provokuje. Zároveň odmieta pomenovať agresora v rusko-ukrajinskom konflikte. Oháňa sa rečami o mieri, a zároveň dodáva, že pomoc Ukrajine je „zbytočné predlžovanie vojny“. Malý štát sa má vzdať silnejšiemu. To je politika poklonkovania, presne tá mentalita, ktorú Štefánik odmietal.
A ako vrchol absurdnosti, kým sa doma hrá na štátnika a nacionalistu, v zahraničí sa správa ako poklonkár bez chrbtice. Navštívi Vietnam, kde sa pred komunistickou garnitúrou rozplýva nad ich "sociálnym rozvojom", akoby tam nevládol totalitný režim s tvrdou cenzúrou a potláčaním ľudských práv. V Uzbekistane sa zas chváli „stabilitou“ – v krajine, kde novinári miznú, opozícia je fikciou a sloboda prejavu je len imaginárnou dekoráciou.
Štefánik bol vedec, dôstojník, diplomat – muž odvahy a vízie. Fico je kariérny prevracač kabátov, ktorý v každej epoche vie, na ktorú stranu sa má otočiť. Štefánik riskoval život za ideu slobody, Fico riskuje cudzie životy za svoju vlastnú moc.
Takže nie – Milan Rastislav Štefánik by si nielenže o Roberta Fica bicykel neoprel, on by mu pravdepodobne ani ruku nepodal. A ak by náhodou musel, určite by si potom dôkladne umyl ruky.
