Nasledovné je satira a nemá nič spoločné s reálnymi postavami. A navyše to ani nie je prauda. (V prípade že by som bol i napriek tomu vaporizovaný, držím vám palce.)
Voľby 2023
Andrej Danko, poháňaný plameňom revolúcie, pred voľbami obvoláva všetkých influencerov, čo si živia egá a peňaženky šírením dezinformácií. Stačilo mať dostatok sledovateľov a ste vítaný. Vďaka týmto príživníkom na nešťastí sa podarilo Dankovi získať pre SNS dostatok hlasov.
O tisíce hlasov sa podarilo SNS pretlačiť do parlamentu.
Podarilo sa vďaka tomu zložiť vládu, ktorá rozobrala na Slovensku políciu a justíciu. K moci sa vrátili tí, ktorí už moc mali, právom ju stratili a, ako slepé kura zrno ju znova našli. Echo privatizačnej rozkrádačky, daňových podvodov a zmiznutých eurofondov sa vkráda do mysle. Nevládne telo Tatranského tigra leží vedľa neexistujúcej diaľnice. Dve najväčšie mestá v krajine, 35 rokov a nič. Na vine sú asi mimovládky. Nie asi, určite!!!
Životné prostredie a kultúra sa ocitla v rukách nekompetentných a zrejme závadovych ľudí, ktorých opantal pach moci a kompletne sa v nej stratili.
Pri ministerke kultúry je tá arogancia moci ľahko čitateľná. Božský syndróm? Kaštiele, slávnosti, luxus a celý mediálny tím na selfíčka. Život na obláčiku. Zamestnanci ju milujú. V jej pozadí navyše stojí akýsi divný pán ktorého nikto nevolil a rozbíja našu kultúru.
Životné prostredie riadi očividný kšeftár. S čerti nejsou žerty, pomyslí si človek pri pohľade do minulosti.
Kotlár, Huliak, Kuffovci. Slovenská satirická scéna zažila renesanciu.
Ale k téme. Takže šikula Andrej Danko sa vďaka tejto smotane dostal do parlamentu a vystrojil nám tým všetkým dosť nechutnú hostinu. Takú, kde sa chody servírujú cez gágor nasilu.
Nastala demontáž štátu. Ľudia sa búrili, Danko havaroval, ale nakoniec sa zákony podarilo presadiť. Hurónsky rehot oligarchov a ich patetických nohsledov sa isto ozýval v nejednom sídle počas tohoto obdobia.
Danko dostal svoje vysnívané ministerstvo športu. Robertov špeciálny dar pre priateľa. Bojovníka, čo pri ňom vždy stál. Športovca.
Andrej nám na oplátku venoval zrejme prvého jemného prezidenta v histórii Slovenska. Aľe vybabrau s tými liberálmi.
Prešiel dáky čas. Robert a oligarchovia spokojní, problémy sa vyriešili a stres opadol. Hlavné ciele sú splnené. Ešte aj ten právoplatne odsúdený Kováčik sa šklebý doma cez Vianoce a slovač môže akurát tak frflať a kukať, heh.
Tlak opadol a prišiel čas si riešiť svoje záujmy. A tak začali škriepky.
Ten sa povadil s tým a ten zase s tým.
Ten by chceu dačo a henten zase hinto.
No a prišli zvady a potom prišiel "Šéf" a všetko vyriešil.
Zobral Andrejovi to najcennejšie, dar priateľovi čo tak veľmi miloval. Jeho milované ministerstvo športu. A dá ho hentomu. Hentomu mastnému onému z Očovej. Róbert prečo?
Epilóg
Šéf sa pozrel dole a obdaril nešťastníka prúdom zlatého dažďa. Nešťastník kľačiaci na kolenách ako vždy, keď prijíma Šéfove dary, sa len smutno usmieval a s potláčanou trpkosťou prijímal, čo sa na neho valilo. Tí, ktorým pomohol k moci stáli opodiaľ a cez prsty a so záujmom(nedajbože hnusom a pohŕdaním), sledovali situáciu. Držali sa ďalej, nechceli si zašpiniť drahú obuv.
"Je to pre väčšie dobro. Šimpanzečka nesmie nikdy vládnuť." pomyslel si nešťastník a ešte viac vypäl tvár do úsmevu.
"Vydrž, už len chvíľu" počul upokojujúce slová zhora.
Statočný smutný úsmev.
A zlatý dážď kropí celú krajinu.
