Je to hrôza
V pondelok parlament zasadal takmer do polnoci. Nie kvôli riešeniu kríz či hospodárskeho úpadku, ale kvôli "zásadnej" úprave ústavy – muž má byť muž, žena žena a rodina len otec a mama. Všetky ostatné rodiny nech idú do čerta. Takto si tému nastolil Robert Fico a poslanci o tom debatovali celý deň.
Popri tom sa v tichosti priplietli aj ďalšie zmeny – nejasné dodatky o nadradenosti národného práva nad európskym. Smerujeme k odtrhnutiu sa od EÚ? Ťažko povedať. Ale celé sa to zakrýva jednoduchým heslom „muž je muž, žena je žena“, ktoré znie ľuďom povedome a ľahko sa predáva.
A tak, keď už parlament raz za čas naozaj zasadne, rieši takéto veci. Nie to, že ekonomicky zaostávame za väčšinou Európy. Že máme investičný dlh vo všetkom – od rozbitej infraštruktúry, neexistujúcich diaľnic, pomalých železníc (najpomalších v EÚ), cez schátrané nemocnice až po školstvo. To školstvo, kde žiaci v PISA testoch opäť skončili takmer na dne.
A politická garnitúra, ktorá je za tento stav najviac zodpovedná – spolu s oligarchami, ktorí privatizovali štát po roku 1989 – stále bez hanby ťahá túto krajinu dole.
Ako to kedysi vystihol zakladateľ Smeru a ich marketingový mág Flašík: „Stačí používať kľúčové slová a máš 20 percent.“
Alebo iný známy výrok z Gorily: „Volič vie hovno.“
A časť národa? Tá mlčí. Alebo sa nechala zblbnúť nepodstatnými hlúposťami "majstrami marketingu".
Namiesto toho, aby sme riešili, ako zo Slovenska spraviť modernú krajinu a z našej ekonomickej sušienky poriadny kysnutý koláč, žijeme v zastieracích témach, ktoré len odvádzajú pozornosť od krádeží a zlyhaní minulosti.
Nikto nerieši nástup umelej inteligencie. Miesto toho, aby sme investovali do AI centier pre deti, kde by si mohli skúšať robotiku či vývoj algoritmov, ostávame zaseknutí v školstve Márie Terézie.
Budúcnosť však nečaká. Deti čoskoro budú mať vlastných AI asistentov – niečo ako chatGPT, ktorý si pamätá ich pokroky, testuje ich schopnosti a pomáha im nájsť, v čom sú výnimoční.
Karty sa nanovo rozdávajú.
No namiesto podpory inovácií a vzdelávania sedíme na okraji dejín.
Riešime hlúposti.
A dlh rastie.
Smerujeme kam? Uzbekistan? Burkina Faso?
