Dva príbehy ktoré spája pás asfaltu. V prvom z nich ten asfalt žalostne a tragicky chýbal, v tom druhom by zrejme nikomu nechýbal.
Je to takým verejným — ani nie že už tajomstvom, ale skôr uznaným faktom — že v našej krajine sa vo veľkom rozkrádajú nielen dane a poplatky ľudí, ale aj eurofondy (tiež v podstate len z daní).
Peniaze, ktoré mali vykompenzovať akúkoľvek nevýhodu postkomunistického Slovenska v novom kapitalistickom rybníku, miznú na súkromných zahraničných účtoch.
V krajine Jánošíka to nemohlo dopadnúť inak, ako dopadlo. Po zbojnícky. Eurofondy sa cez sieť zainteresovaných ľudí rozdávajú po známosti, neodborne a korupčne.
A tak sa stalo, že u nás existuje roky skolaudovaná diaľnica bez odstavného pruhu a niekoľko kilometrový pás cesty, financovaný z eurofondov, uprostred ničoho, vedúci k poľovníckemu posedu.
Príbeh 1
Tragická nehoda člena Demokratov: Kým čakal na odťahovku, narazil do neho plne naložený kamión
Príbeh 2
Cesta za vyše milióna vedie k posedu
https://www.youtube.com/watch?v=z5KwFjxKATg
Korelácia či kauzalita?
Stratené dekády.
To je to, čo sa stalo.
Nikdy to už nikto nevráti späť.
V roku 1989 prišla revolúcia — a po nej zlodeji.
Dnes vládnu.
Namazaný systém vládnucej vrstvy s armádou lojálnych byrokratov.
Zároveň máme...
Namiesto vlakov premávajúcich rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu (Bratislava–Košice pod 2 hodiny?) sa vlaky zrážajú kvôli chýbajúcim zabezpečeniam za pár stotisíc eur.
Na diaľnici vedúcej z hlavného mesta si človek nemá kde odstaviť auto.
Zdravotníctvo v rukách dvoch najbohatších Slovákov.
Zo škôl vychádzajú ľudia, čo nerozumejú písanému textu.
Zo založenia zločineckej skupiny obžalovaný bývalý policajný prezident a mafiánski právnici menia zákony a diktujú, ako trestať korupciu.
Všade samý hejt a žiadne riešenia ako z toho von.
Mladý človek zaplatil životom za to že si niekto neurobil svoju robotu.
Odstavný pruh (tzv. núdzový pruh) je štandardnou a povinnou súčasťou diaľnic podľa slovenských aj európskych technických noriem.
Zodpovednosť sa znova zametie pod koberec ako vždy.
Žiaľ, to čo prišlo po 17. novembri 1989 je navždy premárnená šanca...
Quo vadis, Slovensko?
