Lučanský spáchal samovraždu. Epilóg.
„Dostali sa mi do rúk závažné dokumenty, z ktorých vyplýva, že Milana Lučanského dobili, mučili, týrali a zabili,“ zneli šokujúce slová z úst Ľuboša Blahu pred voľbami.
To len bola politická dráma plná sľubov, konšpirácií a tajomných odhalení.
Hlavná postava, Ľubko Blaha ako odvážny rytier na bielom koni sa vrhol do boja proti "oficiálnej verzii" smrti Milana Lučanského. S vervou hodnou Dona Quijota bojujúceho s veternými mlynmi, šíril svoje teórie o týraní a vražde. A Robo a jeho družina mu na veľkolepých tlačovkách pritakávali.
Ich slová boli ako čerstvý medík pre uši zmätených a po krvi pachtiacich voličov. V strašidelnom príbehu plnom krutosti a neprávosti našli v týchto alternatívnych vysvetleniach príjemné opojenie o odhalení veľkej pravdy.
Uverili.
No a teraz prišiel nečakaný zvrat v deji. Za vlády Smeru, zo strany dobrého kamaráta a pomocníka, 363-kového Maroša, prichádza šokujúce rozuzlenie. Generálna prokuratúra, akoby mávnutím čarovného prútika, definitívne uzaviera prípad. Verdikt?
Samovražda.
Nehorázne. Šokujúce.
A čo na to naši hrdinovia Roberto a Ľubo? Ticho. Ticho také hlboké, že by ste v ňom počuli aj prd do stromovky. Celý Smer mlčí, akoby sa téma, ktorá bola ešte nedávno ich politickým trhákom, zrazu vyparila do éteru.
Tlačovka nebude. Ticho, tu sme na žatve.
Opľúvači USA vítajú americké stíhačky.
V pondelok 22. júla sa na vojenskom letisku v Kuchyni odohralo predstavenie hodné Oscara za najlepšiu politickú tragikomédiu roka. Hlavnými hercami vláda a prezident Peter Pellegrini, ktorí sa rozhodli zahrať sa na veľkých priateľov Ameriky. Z veľkou pompou privítali americké stíhačky F-16.
Šéf chýbal. Ťazko by to asi vysvetloval svojmu stádu.
Kde sú tie časy, keď títo istí politici maľovali apokalyptické scenáre o americkej okupácii a znásilňovaní slovenských žien? Keď sa rozhadzovali pojmami ako "vlastizrada" a "ohrozenie suverenity"? No, zdá sa, že sa vyparili rýchlosťou zvuku - presne tak rýchlo, ako lietajú tieto americké stíhačky.
Prezident Pellegrini vo svojom prejave hovoril o ochrane slovenského ľudu pred hrozbami. Akosi len zabudol povedať kto tá hrozba je. Tlmočník sa to ani neunúval preložiť. Na kamarátov sa nekydá.
No a minister obrany Robert Kaliňák, kedysi hlavný kritik obrannej dohody s USA, stojí v pozore a s úsmevom víta americkú techniku. Kto by to bol povedal, že 1,8 miliardy eur dokáže tak radikálne zmeniť názory?
Koľko ešte takýchto predstavení budeme musieť sledovať, kým si niekto z ich voličov všimne, že kráľ je nahý?
