Bol to akoby sureálny sen, keď som s otvorenou sánkou a s neveriackym výrazom v tvári počúval, ako Robert Fico na oslavách príchodu Cyrila a Metoda nazval, dovoľujem si odhadnúť, polovicu ľudí na Slovensku jedom a rakovinou.
Z pódia dôrazne vyzýval privilegované publikum, (a obyčajný ľud prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky) na vybudovanie veľkej hrádze proti ľuďom s týmto presvedčením.
Liberalizmus pri tom znamená toleranciu a slobodu, progresivizmus zas pokrok a reformy. A proti ľuďom, ktorí majú takéto hodnoty sa postaví človek, ktorý ma viesť krajinu a nazve ich jedom a rakovinou.
A veľká časť publika sa tomu usmieva a uznanlivo tlieska.
Momenty šoku vystriedala zmes emócií, ktoré pretrvávajú do dnes.
Smútok, hnev a frustrácia. Striedajúca sa v neustálom kolotoči.
Neviem, čo viac k tomu dodať. Je to, čo to je.
Sem sme sa dostali.
