V temnej noci 3. novembra 1994, keď sa zimný chlad začínal zakrádať do ulíc Bratislavy, odohrala sa v slovenskom parlamente udalosť, ktorá navždy zmenila tvár slovenskej politiky. Táto noc, známa ako Noc dlhých nožov, bola akoby vystrihnutá z románu o politických intrigách a mocenských hrách. Hlavným režisérom tohto dramatického večera bol Vladimír Mečiar, líder vládnej koalície, ktorý spolu so svojimi spojencami z HZDS, SNS a ZRS zinscenoval masívny prevrat v štátnej správe.
Zatiaľ čo mesto spalo, Mečiar a jeho koalícia sa zmocnili parlamentu. V jednom rýchlom, ale presne zorganizovanom pohybe odvolali mnohých kľúčových predstaviteľov štátu a zmenili zákony, aby si zabezpečili neobmedzenú moc. Táto noc symbolizovala úplnú transformáciu slovenskej politiky, kde demokratické princípy a opozícia boli zatlačené na okraj.
V tomto mračne politického chaosu však žiaril jeden nečakaný hrdina - Róbert Fico. V tom čase ešte mladý a relatívne neznámy politik z opozície, Fico sa rozhodol čeliť Mečiarovej vláde úplne sám. Ako jediný poslanec opozície, ktorý zostal v parlamente, postavil sa proti vládnej diktatúre, hlasoval proti všetkým zmenám a poukazoval na ich procedurálne a právne chyby. Bol to Dávid proti Goliášovi, boj malého muža proti politickému kolosu.
Iróniou osudu, takmer tri dekády neskôr, sa Fico ocitol na druhej strane barikády. V roku 2023, už ako skúsený politik a štvornásobný premiér, čelí kritike za podobné taktiky, ktoré kedysi kritizoval. Jeho politická cesta sa zmenila z obhajcu demokracie na osobu, ktorá je obviňovaná z rozoberania štátu a demokratických princípov.
Život asi miluje iróniu.
