Robko Fico a jeho kumpáni sa vďaka pandémii, ale predovšetkým vďaka Matovičej neschopnosti počúvať názory iných ľudí, dostali znova k moci ako slepé kura k zrnu. Povestná Róbertova pracovitosť a húževnatosť tiež asi zohrala svoju rolu, ale je pravdepodobné, že súdruh Fico a spol. boli sami prekvapení, že sa im vôbec podarilo voľby vyhrať. Ani guláš a pivo netiekli nadarmo.
Nie že by výhru potrebovali, lebo aj keby PS tesne vyhrala, Pelleho Hlas by nešiel do koalície s PS a podľa plánu by si vybral Smer a stále by sme boli zhruba tam, kde sme teraz. Nepotrebovali vyhrať, plán bol jasný, ale víťazstvo bolo príjemným prekvapením.
Povzbudení týmto úspechom sa do Roba vliala nová vlna sily a jeho nohsledovia, vidiac svojho šéfa v životnej forme, plného energie a dobrej nálady, sa pustili do demontáže štátu ako dobre namazaný stroj.
V jednej veci sa ale zrejme prerátali, čo sa prejavilo aj v podivnej, roztržitej nedeľnej tlačovke Smeru. Prvý opozičný protest bol očividným úspechom a odstránil spokojný úsmev z tváre dona Roberta. Isto v Smerohlase museli očakávať nejaký odpor spoločnosti, niekde na chate prebrali všetky možné stratégie, ale zjavne boli prinajmenšom prekvapení, že sa ulica dokázala tak rýchlo pozbierať.
Ten nepokoj na tlačovke bolo veľmi cíťiť.
V utorok sa uskutoční ďalší protest a vyzerá to, že bude omnoho masovejší ako ten prvý. Ľudia sú právom naštvaní a chcú to dať najavo. To, ako rýchlo sa dokázali sformovať, zrejme zaskočilo aj samotného Róberta.
Utorkové protesty určite nebudú posledné, ale pre Robka a jeho družinu budú určite nepríjemné.
