Nancy Wakeová bola búrlivá a spoločenská rebelka, ktorá sa významne podieľala na boji proti nacistickému Nemecku počas druhej svetovej vojny.
Napriek tomu, že Nancy bola ženou v oblasti, v ktorej dominovali muži, prešla inšpiratívnou cestou druhej svetovej vojny ako vodkyňa, sabotérka a členka francúzskeho odboja.
Vďaka svojej nevšednej schopnosti vyhnúť sa gestapu si vyslúžila prezývku "biela myš", ktorá symbolizuje jej nepolapiteľnosť.
Príbeh Nancy Wakeovej je svedectvom odvahy, lásky a obetavosti ženy, ktorá sa vzoprela nacistom a zanechala po sebe trvalý odkaz.
Detstvo a raný život
Nancy Grace Augusta Wake sa narodila 30. augusta 1912 vo Wellingtone na Novom Zélande. Keď však mala len dva roky, jej rodina sa presťahovala do Sydney v Austrálii. Nancy vyrastala v Austrálii a rozvinula sa v nej slobodomyseľná a nezávislá osobnosť. Vo veku 16 rokov odišla z domu a začala pracovať ako zdravotná sestra.
V roku 1928 dostala Nancy dedičstvo po svojej zosnulej tete, ktoré využila na cestu za poznaním sveta. Cestovala do New Yorku, Paríža a Berlína a potom sa usadila v Londýne, kde sa vyučila za novinárku. Nancyina láska k dobrodružstvu ju však priviedla k tomu, že sa usadila v Paríži, kde pracovala ako európska korešpondentka pre noviny Hearst.
Počas svojho pobytu v Paríži bola Nancy svedkom nástupu Adolfa Hitlera a rastúcej hrozby nacistov. Mala priateľa, ktorý utiekol z Nemecka po nástupe Hitlera k moci v roku 1933, a ten sa s Nancy a jej priateľmi podelil o hroznú politickú situáciu v Nemecku. Nancy bola tiež svedkom zlého zaobchádzania so židovským obyvateľstvom vo Viedni a Berlíne, čo ešte viac posilnilo jej odhodlanie bojovať proti nacistickej tyranii.
Manželstvo a skoré zapojenie do odporu
V roku 1937 sa Nancy zoznámila s Henrym Fiocca, bohatým francúzskym priemyselníkom, a obaja sa do seba hlboko zamilovali. Vzali sa ešte v tom istom roku a svadobnú hostinu plánovali na rok 1940. Ich plány však narušilo vypuknutie druhej svetovej vojny.
Keď sa začala vojna, Henri narukoval do armády, Nancy musela upustiť od svojho zámeru odcestovať do Anglicka a namiesto toho sa stiahla do Marseille za Henrym. Nanešťastie, ich stretnutie trvalo krátko, pretože Henri vstúpil do francúzskej armády a Nancy sa cítila nútená prispieť k vojnovému úsiliu.
V Marseille sa Nancy pridala k dobrovoľnej sanitnej jednotke, kde prevážala utekajúcich utečencov a zranených vojakov a civilistov do nemocníc. Jej skúsenosti z tohto obdobia upevnili jej odhodlanie postaviť sa proti nacistickému Nemecku a prispeli k jej rozhodnutiu zapojiť sa do hnutia odporu. Nancyina odvážna činnosť upútala pozornosť francúzskeho odboja a bola naverbovaná ako kuriérka.
Nancy riskovala svoj život, aby doručila správy, dokumenty a zásoby medzi členmi odboja. Zohrala tiež kľúčovú úlohu pri záchrane britských vojakov a letcov, ktorí boli uväznení za nepriateľskými líniami.
Útek a zrada
Napriek odvahe a vynaliezavosti sa cesta Nancy Wakeovej cez najtemnejšie dni druhej svetovej vojny nezaobišla bez problémov. Po zatknutí Vichystickou políciou v Toulouse čelila Nancy možnosti uväznenia a vypočúvania. Zachránili ju však kolegovia z francúzskeho odboja, ktorým sa podarilo pomôcť jej utiecť z väzby.
Po oslobodení sa Nancy vydala na nebezpečnú misiu cez zradné pohorie Pyreneje, aby sa dostala do bezpečia v Španielsku. O túto nebezpečnú cestu sa pokúsila viackrát, pričom čelila drsným poveternostným podmienkam a neustálej hrozbe zajatia nemeckými jednotkami. Napriek týmto výzvam bola Nancy odhodlaná dosiahnuť svoj cieľ a pokračovať v boji proti nacistom.
Nanešťastie sa Nancyina cesta nezaobišla bez zrady. Cestou sa stretla s kolegom z odboja, z ktorého sa vykľul zradca. Tento človek prezradil nepriateľovi, kde sa Nancy nachádza. Nancy sa však vďaka svojej odolnosti a rýchlemu mysleniu opäť podarilo uniknúť zajatiu a napriek zrade sa Nancy nakoniec podarilo dostať do Španielska a nájsť bezpečie.
Vstup do Výkonného orgánu pre špeciálne operácie
Po svojich pozoruhodných skúsenostiach z francúzskeho odboja sa Nancy Wakeová pridala k Výkonnému úradu pre špeciálne operácie (SOE) v Londýne. SOE bola založená v roku 1940 Winstonom Churchillom a bola zodpovedná za vykonávanie špionáže, sabotáže a prieskumu v okupovanej Európe. Ako členka SOE absolvovala Nancy rozsiahly výcvik v rôznych zručnostiach potrebných pre jej tajné operácie.
Počas výcviku si Nancy osvojila umenie špionáže vrátane zhromažďovania a odovzdávania spravodajských informácií. Učila sa, ako sabotovať nepriateľské ciele, napríklad mosty a železničné trate, aby narušila nemecké operácie. Nancy absolvovala aj výcvik v prieskume, ktorý zahŕňal zhromažďovanie informácií o pozíciách a pohyboch nepriateľa.
Po absolvovaní výcviku bola Nancy pripravená na nasadenie späť do Francúzska ako tajná agentka. V apríli 1944 bola vysadená na padákoch v regióne Auvergne v strednom Francúzsku. Jej úlohou bolo organizovať, vyzbrojovať a cvičiť miestnych odbojárov, známych ako Maquis, v rámci príprav na spojenecké vylodenie v deň D. Nancy pracovala pod krycím menom "Héléne" a spolupracovala s miestnymi vodcami odboja na koordinácii ich úsilia proti Nemcom.
Nancy sa spolu so svojím kolegom, agentom SOE, majorom Johnom Farmerom, zúčastnila na partizánskej vojne a zúčastnila sa mnohých stretov s nemeckými silami. Vykonávali sabotáže, narušovali nemecké zásobovacie línie a poskytovali spojeneckým silám dôležité spravodajské informácie. Nancyine vodcovské a taktické schopnosti mali zásadný význam pre úspech Makistov v ich odbojovom úsilí.
Jedna z misií Wakeovej zahŕňala jazdu na bicykli viac ako 300 míľ cez početné nemecké kontrolné stanovištia, aby nahradila kódy, ktoré bol nútený zničiť radista počas nemeckého náletu. Bez týchto kódov by Wake a odbojári nemohli získať rozkazy, zbrane ani zásoby. Na dokončenie svojej misie strávila viac ako 70 hodín na bicykli horským terénom.
Nancy si svojou účasťou v odboji a úsilím o záchranu životov vyslúžila medzi gestapom prezývku "biela myš". Gestapo na jej hlavu vypísalo odmenu 5 miliónov frankov, čím sa stala jedným z najhľadanejších cieľov.
Zohrala tiež kľúčovú úlohu pri sabotovaní nemeckých komunikačných liniek, čo malo zásadný význam pri príprave na deň D. Wake a jej maquistickí bojovníci vyhadzovali do vzduchu mosty a železničné trate, prerušovali telefónne linky a prepadávali nemecké konvoje. Cieľom týchto sabotážnych akcií bolo narušiť nemecké posily a komunikáciu počas vylodenia v Normandii.
Nemci raz zistili, kde sa Wake a jej odbojári nachádzajú, a plánovali ich zničiť. V júni 1944 obkľúčilo mesto, kde sa zdržiavali, viac ako 21 000 nemeckých vojakov. Bola to jedna z najtvrdších bitiek, aké kedy Wake zažila; Nemci použili lietadlá, mobilné delá, mínomety a delostrelectvo. Po dlhom prenasledovaní sa však nakoniec Nancy a väčšine odbojárov podarilo utiecť.
Osobná tragédia
Ako Spojenci postupovali k víťazstvu, úsilie Nancy a francúzskeho odboja zohralo významnú úlohu pri oslabovaní nemeckej kontroly a prispelo k oslobodeniu Francúzska. Dňa 25. augusta 1944 Nancy a odboj vpochodovali do Vichy, kde ich privítali radostné oslavy. Uprostred radosti však Nancy dostala zdrvujúcu správu, že jej manžel Henri Fiocca bol v roku 1943 zajatý, mučený a popravený gestapom.
Napriek osobnej tragédii zostala Nancy oddaná svojej veci a po vojne pokračovala v práci pre spravodajské oddelenie britského ministerstva letectva. Jej mimoriadne vojnové činy jej vyniesli mnohé ocenenia vrátane Georgeovej medaily, Medaily slobody a Medaily odboja.
Nancy svojimi odvážnymi činmi zachránila nespočetné množstvo životov a zohrala významnú úlohu pri konečnom oslobodení Francúzska spod nemeckej kontroly. Jej neochvejné odhodlanie bojovať proti tyranii a jej pozoruhodný prínos k vojnovému úsiliu upevnili jej status hrdinky druhej svetovej vojny.
Povojnový život
Napriek osobnej tragédii, keď prišla o manžela, Nancy zostala oddaná svojej veci a po vojne pokračovala v práci pre spravodajské oddelenie britského ministerstva letectva. Svoj smútok a odhodlanie nasmerovala na zmenu a boj proti tyranii.
Počas svojho povojnového života Nancy naďalej neúnavne pracovala pre rôzne ciele. V roku 1957 sa znovu vydala za bývalého austrálskeho vojaka Johna Forwarda a zostala za neho vydatá 40 rokov až do jeho smrti v roku 1997. Nancy mala aj politické ambície a dvakrát kandidovala za liberálov do austrálskeho parlamentu, hoci jej pokusy boli neúspešné.
Nancyina autobiografia, ktorá vyšla v roku 1985, upriamila pozornosť verejnosti na jej príbeh a upevnila jej status hrdinky druhej svetovej vojny. Kniha sa stala medzinárodným bestsellerom, ktorý ešte viac vyzdvihol jej pozoruhodný prínos a inšpiroval ostatných.
V neskorších rokoch žila Nancy v Londýne a často ju bolo možné nájsť v hoteli Stafford na Piccadilly, kde popíjala gin s tonikom v hotelovom bare a zabávala každého, kto sa s ňou zastavil na kus reči. Až do svojho odchodu v roku 2011 vo veku 98 rokov zostala živou a energickou osobnosťou.
