V 18. a 19. storočí sa na území dnešného Slovenska okrem krásnych tradícií odohrávali aj praktiky a zvyky, ktoré boli brutálne, nechutné a barbarské.
Odrážajú temnú stránku našej histórie a mali by slúžiť ako upozornenie, že je dôležité si vážiť pokrok v nastavení noriem spoločnosti, demokraciu a s ňou spojené slobody a rešpekt k rôznym skupinám obyvateľstva.
Boj za rovnoprávnosť a slobodu stále trvá a ako história ukazuje má zmysel ho bojovať.
Postavenie žien.
Ženy mali veľmi obmedzené práva. Nemohli voliť, často nemohli vlastniť majetok a boli považované za majetok svojich manželov. Ich životy boli kontrolované mužmi a ich sloboda bola veľmi obmedzená.
Manželské zvyky v týchto storočiach boli často tvrdé. Ženích mal právo vykonať fyzické tresty na svojej manželke v prípade neposlušnosti.
Manželstvá boli často bez súhlasu nevesty, ktorá bola považovaná za majetok svojho muža.
Dohodnuté manželstvá boli normou najmä medzi šľachtou a bohatými rodinami a slúžili na udržanie alebo zväčšenie si materiálneho bohatstva. Nebolo nezvyčajné vidieť malé dievčatá vydávať sa za mužov, ktorí boli o desaťročia starší. Láska a osobné preferencie hrali v týchto zväzkoch len malú rolu, ak vôbec nejakú.
Detstvo v okovách práce.
Detská práca bola v 18. a 19. storočí bežnou praxou. Deti často pracovali v nebezpečných podmienkach v baniach, na poliach a neskôr aj v továrňach, vystavené riziku úrazu alebo choroby.
Mnohé z nich nikdy nezažili bezstarostné detstvo, aké poznáme dnes a mnoho ich zomrelo pred dovŕšením dospelosti vplyvom ťažkej a úmornej práce.
Fyzické tresty detí boli nielen bežné, ale často aj extrémne kruté. Deti boli bité nielen doma, ale aj v školách, a boli bité a trestané spôsobmi, ktoré by dnes boli považované za týranie.
Krvná pomsta.
V niektorých horských oblastiach, najme na severe Slovenska pretrvával zvyk krvnej pomsty. Táto prax znamenala, že ak bol niekto z rodiny zavraždený, bolo povinnosťou príbuzných zabiť páchateľa alebo niekoho z jeho rodiny. Tento starobylý zvyk, poháňaný túžbou po odplate, často viedol k nekonečným cyklom násilia a smrti, ničiac celé komunity a rodiny.
Smrť ako zábava.
Verejné popravy boli bežným javom, často sa konali ako veľkolepé predstavenia a boli považované za formu zábavy. Celé rodiny prichádzali sledovať tieto hrôzostrašné udalosti, ktoré mali zároveň slúžiť ako varovanie pre ostatných. Verejné fyzické tresty ako bičovanie, vyrezávanie značiek do kože boli tiež bežnou praxou.
Čarodejnícke procesy.
Aj keď obdobie vrcholného čarodejníctva prebehlo skôr, v 18. storočí sa stále konali súdy s údajnými čarodejnicami. Čarodejnícke procesy, ktoré prebiehali aj na našom území, boli často sprevádzané krutým mučením a popravami údajných čarodejníc. Tieto procesy boli spôsobené nielen poverčivosťou, ale aj osobnými konfliktami a túžbou po majetku.
Krvavé obety.
Bežná bola prax obetovania zvierat, ktorá mala svoje korene v pohanských rituáloch a pretrvala až do 19. storočia. Počas rôznych sviatkov a obradov, najmä tých spojených s poľnohospodárskymi cyklami, sa vykonávali krvavé obety. Napríklad, pri slávnostiach spojených s príchodom jari alebo žatvou sa často obetovali zvieratá, aby sa zaistila hojná úroda.
Extrémne náboženské praktiky.
Náboženské obrady často zahŕňali praktiky, ktoré by sme dnes považovali za extrémne, ako napríklad sebabičovanie počas pôstu. Tieto praktiky boli vnímané ako spôsob očisty a pokánia.
Komunitné rituály a tance.
Niektoré komunitné rituály a tance mali erotický nádych a boli by dnes považované za neprístojné. Počas sviatkov, ako bola Fašiangy, sa konali bujaré oslavy, kde sa často tancovalo a pilo do rána. Tieto tance mali niekedy aj rituálny význam, keď mladí muži a ženy vykonávali symbolické pohyby na zabezpečenie plodnosti a prosperity.
Barbarské liečebné praktiky.
Liečebné metódy ako púšťanie žilou, prikladanie horúcich predmetov za účelom vyvolania pľuzgierov, ktoré mali odvádzať choroby z tela alebo používanie pijavíc boli považované za bežné medicínske postupy a viac škodili, ako pomáhali. Dnes by boli tieto praktiky považované za barbarské a nebezpečné.
Hygienické návyky a epidémie na dennodennom poriadku.
V mnohých oblastiach bola hygiena na veľmi nízkej úrovni, čo viedlo k častým epidémiám. Nedostatok základnej hygieny spôsoboval šírenie chorôb, ktoré devastovali komunity.
