Musím povedať že osobne by som na politika nikdy nepískal, aj keď by si to zaslúžil, ALE...
Nie každý trest musí mať podobu súdu a paragrafu. Niekedy stačí tisíc hrdiel, ktoré sa ozvú v unisono a vypískajú politika na verejnosti.
Vznikne tak okamih, ktorý zabolí.
Pocítili to na vlastnej koži aj Peter Pellegrini či Rudolf Huliak.
Piskot na verejnosti je prejav nesúhlasu. Je to signál. Symbolická červená karta. Občianska forma trestu, ktorá v dobe bezmocnosti voči politickým hriechom dokáže vyjadriť frustráciu, hnev aj túžbu po zodpovednosti.
Peter Pellegrini a jeho strana Hlas podvádzali v prezidentskej kampani za čo už dostal aj trest. Navyše sa nedávno objavili správy že si údajne kupoval influencerov a ponúkal im desiatky tisíc za podporné príspevky. Treba pripomenúť že v prvý deň moratória naozaj vyšlo niekoľko najväčších influencerov s videami podpory Petrovi Pellegrinimu.
Peter Pellegrini je spájaný aj s viacerými kontroverziami z čias, keď pôsobil ako vysoký predstaviteľ Smeru-SD a neskôr ako predseda vlády. Počas jeho pôsobenia v exekutíve bol spoluzodpovedný za obdobie, keď Slovenskom otriasali korupčné kauzy ľudí napojených na oligarchov a organizovaný zločin.
Rudolf Huliak, verejne pohŕda vedou, menšinami a environmentálnymi hodnotami. Je známy nenávistnými výrokmi voči menšinám, aktivistom či kolegom, – a diváci mu ukázali, čo si o tom myslia. Hromadný piskot nie je incident. Je to o zákone akcie a reakcie.
Piskotu sa však dočkali aj iný, ministerka kultúry, prípadne náš premiér z Wishu.
Možno sa zdá, že to je nič – veď po akcii si odídu so svojou ochrankou, platom a imunitou. Ale pre politika, ktorého sila stojí na imidži a rešpekte, je verejné poníženie bolestivým vytriezvením. A pre všetkých je to signál, že spoločnosť si pamätá.
Piskot nie je pekná vec, ale, kým sa nenájde politická vôľa a odvaha na skutočné očistenie verejného života, piskot, bučanie či ironické potlesky ostávajú aspoň akým takým symbolickým vyjadrením nespokojnosti. Je to spôsob, ako povedať: "Vidíme vás. A neschvaľujeme vás."
Možno raz príde čas, keď politici pocítia zodpovednosť pred zákonom alebo nájdu morálny kompas. To je ale ďaleko. Dovtedy piskot zostáva jedným z posledných hlasov pravdy.
A občas – je to hlas, ktorý bolí najviac.
