Nezmyselné referendum

Písmo: A- | A+

Nie, nebojte sa. Nejdem písať o referende, ktoré sa práve (možno) chystá. Chcem hovoriť o referende všeobecne, presnejšie o systéme ako funguje (presnejšie ako nefunguje) na Slovensku a prečo tento systém pokladám za zlý.

Ak by som mal veľmi stručne povedať, čo je problémom v súčasnom nastavení fungovania referenda, tak je to jedným slovom "kvórum" - teda referendum môže byť platné, len ak sa ho zúčastní aspoň 50% oprávnených voličov.

Ono kvórum samo o sebe by nebol až taký problém, keby na slovensku nebola zvykom strašne nízka volebná učasť. Za posledných 15 rokov bola priemerná účasť na voľbách do NRSR nejakých 59% a to je typ voľieb z najväčšou účastou (komunálne a prezidentské voľby majú priemer okolo 50%, VÚC a EÚ len okolo 20%), priemerná účasť na referendách je len nejakých 28%. (presne rozpísané je to tu)

Ja uznávam, že nejaký mechanizmus, ktorý by zaručil, aby pár ľudí nerozhodlo o osude celej krajiny, je potrebný, ale forma akú máme teraz, umožňuje nespravodlivé, nelogické až paradoxné situácie a nepodáva informáciu o "nálade" v spoločnosti.

Paradoxné referendum

Referendum ako také je vyjadrenie vôle ľudu a od takého by človek očakával, že čím viac ľudí je ZA, tesp. čím menej ľudí je PROTI, tým by malo byť pravdepodobnejšie že referendum bude úspešné. Toto ale v súčasnosti neplatí.

Rád by som uviedol dva prípady, ktoré aktuálny systém umožňuje. Jedná sa teda o prípad platného referenda s najmenším počtom hlasov ZA a naopak, neplatného referenda s najväčším počtom hlasov ZA.

Na Slovensku je okolo 4,5 milióna voličov.

V prvom prípade, ak by bolo presne 4,5 milióna oprávnenych voličov, 1 125 001 voličov hlasovalo ZA a 1 125 000 hlasovalo PROTI, bolo takéto referendum platné a úspešné. 

V druhom prípad, ak by bolo presne 4,5 milióna oprávnenych voličov, 2 249 999 voličov hlasovalo ZA a 0 hlasovalo PROTI, tak by bolo referendum neplatné.

Napriek tomu, že je zjavné, že v druhom prípade hlasovalo skoro 2-krát toľko voličov ZA ako v prvom prípade, nikto nebol proti a je skoro nemožné ich prehlasovať (a na prehlasovanie ich vôľe, by bolo potrebné, aby sa referenda zúčatnilo ďalších 2 250 000 - teda celková skoro 100% učasť - a všetci hlasovali PROTI) je toto referendum neúspešné.

Samozrejme, popísal som extrémne situácie, ktoré pravdepodobne nenastanú, ale môže nastať nespočetne situácii medzi nimi, ktoré budú rovnako nespravodlivé a paradoxné, teda že jedno referendum bude platné napriek tomu, že s ním súhlasilo menej voličov ako s iným, ktoré bude neplatné.

Ešte paradoxnejšie referendum

Hoci, ako som napísal v odseku vyššie, úplne extrémne situácie asi nenastanú, keď vezmeme do úvahy existenciu prieskumov a ľudskú psychiku, tak systém má práve tendenciu, k týmto extrémom inklinovať.

A to konkrétne, ak prieskumy ukazujú že prevažná väčšina je ZA, tak tí, čo sú PROTI, majú tendenciu sa referenda nezúčastniť. Jednak preto, že vedia, že ich hlas výsledok nezvráti, ale hlavne preto, že dúfajú v neplatnosť referenda a nechcú svojou účasťou prispievať k dosiahnutiu kvóra.

Naopak v prípade vyrovnaných prieskumov, voliči, ktorý sú PROTI sú motivovaní hlasovať, lebo to môže byť práve ich hlas ktorý rozhodne.

Teda vzniká paradox, keď práve v otázkach, keď je spoločnosť viac-menej jednotná referendum nemusí prejsť, práve pre neúčasť ľudí, ktorí sú PROTI a referendum o otázkach, ktoré rozdeľujú spoločnosť, prejde tesnou väčšinou.

Nespravodlivé referendum

O tomto bode by sa asi dalo polemizovať, ale mne osobne príde veľmi nespravodlivé, ak by naozaj tesná väčšina (napr. o jedného človeka) mala rozhodnúť na úkor tesnej menšiny.

Najmä v kontexte dnešnej spoločnosti, ktorá je v mnohých otázkach strašne polarizovaná a zároveň v kontexte rôznych dezinformácii a manipulácii, mi príde, že "tesná" väčšina je málo na to, aby zodpovedne rozhodla.

Ako som napr. ukázal na príklade platného referenda z najnižším možným hlasom ZA - Je naozaj správne a dostatočne spravodlivé, aby 1 125 001 voličov ZA (ktorí nemusia mať správne a dostatočné informácie) prehlasovalo 1 125 000 voličov PROTI (ani tí nemusia mať dostatočné informácie)?

Referendum bez výpovednej hodnoty

Neviem ako Vy ale ja som po niektorom neúspešnom referende zachytil frázu, že to bol "strašne drahý prieskum verejnej mienky". Dovolím si nesúhlasiť. Nebol. Lebo, či už úspešné, alebo neúspešne referendum, pri súčastnom nastavení má skoro nulovú výpovednú hodnotu. 

Teda, aby som nebol úplne zlý. Je pravda, že dostaneme celkom presnú informáciu o tom, koľko ľudí je ZA a je pre ních daná téma natoľko dôležitá, že sa zvyhli a išli hlasovať. 

Problém je, ako som písal vyššie, že existujú situácie, kedy ludia, ktorý sú PROTI aj napriek tomu, že je pre nich daná téma naozaj dôležitá v referende nehlasujú (resp. niekedy nehlasujú práve preto, že je pre nich dôležitá) - lebo sa snažia dosiahnút neplatnosť referenda nízkou účasťou.

My jednoducho nevieme rozlíšiť tych, ktorý sa referenda nezúčatnili preto, lebo "im to je jedno" od tých ktorí nehlasovali, lebo "za každú cenu chceli, aby referendum bolo neplatné" a teda nevieme z výsledku povedať, čo vlastne spoločnosť chce.

Ak napríklad budeme mať rederendum so 40% účasťou, kde 100% voličou hlasovalo ZA, my nevieme, či to znamená to, že 40% voličov je ZA a 60% voličom je to jedno, alebo či to znamená, že 40% je ZA a 60% je rázne PROTI a bojkotovala referendum. V prvom pripade bolo v poradku, že by výsledok Národná Rada vzala do úvahy, aj keď referendum bolo neplatné (veď to chce 40% a ostatným to je jedno, tak prečo to neschváliť), v druhom prípade by to mala jednoznačne odmietnúť (veď je 60% to nechce).

Ako z toho von

Keď som sa zmýšľal na tým, ako by sa dali pravidlá referenda nastaviť, tak aby nemalo (to čo ja vnímam ako) problémy, ktoré som popísal vyššie, napadlo mi jedno riešenie (možno existujú aj iné) a to podmieniť platnosť referenda nie minimálnou účasťou, ale minimálnym rozdielom medzi hlasmi ZA a PROTI.

Aké konkrétne číslo by to malo byť neviem povedať, ale myslím, že číslo 20% oprávnených voličov, by nemuselo byť úplne odveci.

Z definície - teda, že je portebný minimálny rozdiel - sa automaticky vyrieši to, čo som ja popísal ako nespravodlivosť spôsobená tesnou väčšinou, keďže prehlasovať niekoho tesnou väčšinou nie je možné (ak by ten rozdiel bol tých 20%, je potrebné prehlasovať o 900 000 hlasov).

Tento systém každého, pre koho je daná téma dôležitá, motivuje hlasovať. Každý hlas ZA "približuje" k dosiahnutiu potrebného rozdielu a každý hlas PROTI naopak "oddiaľuje".To vyrieši problém s výpovednou hodnotou referenda. Kto mal záujem o danej otázke rozhodnúť, mohol tak urobiť iba svojím hlasom a teda vieme pomerne jednoznačne povedať koľko ľudí v spoločnosti je ZA, koľko je PROTI pre koľkých daná otázka nie je až taká podstatná.

Zároveň, akási minimálna potrebná účasť zostane zachovaná. Ak by bol pre platnosť referenda potrebný rozdiel hlasov 20%, ten sa nedá dosiahnúť pri účasti menšej ako 20%.

V neposlednom rade, nevznikali by žiadne divné paradoxy. Extrémne pripady, ktoré boli popísané vyšie by boli v tomto systéme vyhodnotené úplne opačne. Teda referendum, kde by 1 125 001 voličov hlasovalo ZA a 1 125 000 hlasovalo PROTI, by bolo neplatné, lebo rozdiel medzi ZA a proti je len 1 hlas. A referendum, kde by 2 249 999 voličov hlasovalo ZA a 0 hlasovalo PROTI, by bolo s prehľadom platné.

Skryť Zatvoriť reklamu